Jaltská konferencia v roku 1945 sa začala pred 76 rokmi
Krymská (Jaltská) konferencia 1945
📍Krymská (Jaltská) konferencia1945 bola konferencia hláv štátov troch spojeneckých veľmocí protihitlerovskej koalície v rokoch 2. svetovej vojny: ZSSR, USA a Veľkej Británie. Bola zvolaná s cieľom odsúhlasiť plány konečnej porážky fašistického Nemecka a jeho spojencov, vypracovať základné princípy spoločnej politiky týkajúcej sa povojnového usporiadania sveta.
Konferencia sa konala 4. – 11. februára 1945 v Livadijskom paláci neďaleko Jalty v období mohutného útoku Červenej armády a aktívnej činnosti spojeneckých vojsk na druhom fronte. Vojna proti hitlerovskému Nemecku vstúpila v tomto období do záverečnej etapy.
Na konferencii sa zúčastnil predseda Rady ľudových komisárov (vlády) ZSSR Josif Stalin, prezident USA Franklin Roosevelt, premiér Veľkej Británie Winston Churchill, ako aj ministri zahraničných vecí týchto mocností, najvyšší velitelia štábov a poradcovia.
Miesto konania konferencie nebolo hneď vybrané. Spočiatku bolo navrhované, aby sa stretnutie konalo vo Veľkej Británii, ktorá bola rovnako vzdialená od ZSSR aj USA. Medzi predpokladanými miestami konania konferencie bola aj Malta, Atény, Káhira, Rím a ešte celý rad iných miest. Stalin trval na tom, aby sa stretnutie konalo práve v Sovietskom zväze, aby sa hlavy delegácií a ich sprievod mohli osobne presvedčiť o škodách, ktoré spôsobilo Nemecko ZSSR.
K prijatiu vysokopostavených hostí bol ZSSR pripravený na Jalte za dva mesiace, bez ohľadu na to, že Krym počas vojenských akcií utrpel značné škody. Zničené domy, zvyšky vojenskej techniky urobili na všetkých účastníkov konferencie nezmazateľný dojem.
Účastníci konferencie boli ubytovaní v troch krymských palácoch. Livadijský palác, v ktorom sa konali oficiálne zasadnutia, bol počas konania konferencie aj rezidenciou prezidenta USA Roosevelta a ďalších členov americkej delegácie. Delegácia Veľkej Británie bola ubytovaná vo Voroncovskom paláci v Alupke. Sovietska delegácia na čele so Stalinom sa nachádzala v Jusupovskom paláci v Koreize.
Oficiálne aj neoficiálne stretnutia členov delegácií prebiehali vo všetkých troch palácoch, ale základné rokovania sa konali v Livadijskom paláci. Bolo to spojené s tým, že sa americký prezident nemohol pohybovať samostatne, bez cudzej pomoci.
Bezpečnosť účastníkov konferencie zaisťovala prijímacia strana. Ochranu na súši zabezpečovali letecké a delostrelecké špeciálne útvary, z mora – krížnik, torpédoborce a ponorky. Okrem toho sa k nim pripojili aj vojenské lode spojencov.
V dôsledku toho, že sa Krym ešte stále nachádzal v dosahu nemeckého letectva so základňami v Severnom Taliansku a v Rakúsku, na odvrátenie nebezpečenstva zo vzduchu bolo vyčlenených 160 stíhačiek námorného letectva a celá protivzdušná obrana. Bolo postavených aj niekoľko protileteckých krytov.
Konferencia mala okrem oficiálneho názvu aj niekoľko kódových. Jedným z nich bol Argonaut, Iné kódové označenie – Ostrov – dostala konferencia za účelom zavádzania protivníka.
Základnou formou práce konferencie boli zasadnutia šéfov vlád. Porady ministrov zahraničných vecí, na ktorých sa na príkaz hláv vlád prediskutovávali rôzne otázky, boli len pomocnou formou práce konferencie. Ministri sa schádzali na svojich poradách striedavo v palácoch, ktoré obývali delegácie. Prebiehali aj besedy medzi predsedami vlád a ministrami zahraničných vecí mimo základného formátu, ako keby „v kuloároch“ konferencie.
Okruh diskutovaných vojenských aj politických otázok bol dosť široký. Rozhodnutia, ktoré boli prijaté na konferencii, mali značný vplyv na urýchlenie konca vojny a povojnové usporiadanie sveta.
V komuniké konferencie bola sformulovaná jednotná politika ZSSR, USA a Veľkej Británie ohľadom povojnového statusu Nemecka. Bolo rozhodnuté, že po úplnej porážke Nemecka ozbrojené sily troch mocností Nemecko okupujú a obsadia jeho určité časti (zóny).
Počítalo sa aj s vytvorením spojeneckej administratívy, s vykonávaním kontroly situácie v krajine prostredníctvom špeciálne vytvoreného orgánu so sídlom v Berlíne, na čele ktorého budú vrchní velitelia troch mocností. Pri tom sa predpokladalo, že za štvrtého člena tohto kontrolného orgánu bude pozvané Francúzsko, ktoré prevezme jednu z okupačných zón.
Krymská konferencia s cieľom likvidácie nemeckého militarizmu a nacizmu a transformácie Nemecka na mierumilovný štát načrtla program jeho vojenského, hospodárskeho a politického odzbrojenia.
Konferencia prijala rozhodnutie ohľadom otázok reparácií. Uznala za nevyhnutné zaviazať Nemecko nahradiť spojeneckým krajinám spôsobenú škodu v „maximálnej možnej miere“ prostredníctvom dodávok v naturáliách. Určenie rozsahu reparácií a spôsobov ich vymáhania bolo uložené špeciálnej komisii na náhradu škôd, ktorá mala pracovať v Moskve.
Účastníci konferencie prijali Deklaráciu o oslobodenej Európe, v ktorej spojenecké mocnosti vyjadrili snahu odsúhlasovať svoje konanie pri riešení politických a ekonomických problémov oslobodenej Európy.
Na konferencii bola jedným z najzložitejších problémov poľská otázka. Hlavy troch veľmocí dosiahli dohodu o reorganizácii súčasnej Dočasnej vlády na širšej základni so začlenením do nej demokratických činiteľov zo samotného Poľska a Poliakov zo zahraničia. Ohľadom poľských hraníc bolo rozhodnuté, že „východná hranica Poľska musí viesť po „Curzonovej línii“ (demarkačná čiara odporučená Najvyššou radou Dohody na Parížskej mierovej konferencii v rokoch 1919 – 1920 ako východná hranica Poľska) s jej posunutím v niektorých oblastiach od piatich do ôsmych kilometrov v prospech Poľska“. Počítalo sa aj s tým, že k Poľsku „musia byť pripojené značné územia na Severe a Západe“.
K otázke Juhoslávie konferencia prijala rad odporúčaní ohľadom vytvorenia Dočasnej spojenej vlády pozostávajúcej z predstaviteľov Národného výboru pre oslobodenie Juhoslávie a emigrantskej kráľovskej vlády v Londýne, ako aj vytvorenia Dočasného parlamentu na základe Antifašistickej rady národného oslobodenia Juhoslávie.
Obrovský význam malo rozhodnutie Krymskej konferencie o založení svetovej medzinárodnej organizácie na podporu mieru a bezpečnosti – Organizácie spojených národov (OSN) a jej stáleho orgánu – Bezpečnostnej rady.
O situácii na ázijsko-tichomorskom dejisku vojenských udalostí účastníci Jaltskej konferencie nediskutovali, lebo ZSSR viazala s Japonskom dohoda o neutralite. Dohoda ohľadom otázok Ďalekého východu bola dosiahnutá v rámci tajných rokovaní šéfov vlád a podpísaná 11. februára. V nej sa počítalo so vstupom ZSSR do vojny proti Japonsku o dva-tri mesiace po kapitulácii Nemecka a po skončení vojny v Európe. Výmenou za účasť sovietskych vojsk vo vojne proti Japonsku poskytli USA a Veľká Británia Stalinovi značné ústupky. ZSSR budú odovzdané Kurily a Južný Sachalin, stratené ešte v rusko-japonskej vojne v rokoch 1904 – 1905. Mongolsko dostalo status nezávislého štátu. Sovietskemu zväzu bola prisľúbená aj obnova prenájmu prístavu Port Arthur ako námornej základne ZSSR a spolu s Čínou využitie Čínsko-východnej a Južnej mandžuskej železnice.
Na konferencii boli podpísané aj dvojstranné dohody, ktorú určovali spôsob zachádzania s vojenskými zajatcami a civilnými osobami členských štátov dohôd v prípade ich oslobodenia vojskami spojeneckých krajín, ako aj podmienky ich repatriácie.
Bola dosiahnutá dohoda o vytvorení stáleho mechanizmu konzultácií medzi ministrami zahraničných vecí troch veľkých mocností.
Rozhodnutia Krymskej (Jaltskej) konferencie z roku 1945 napomohli mobilizácii síl protihitlerovskej koalície na konečnú porážku nacistického Nemecka a militaristického Japonska. Boli tu položené základy povojnového usporiadania sveta, ktoré pretrvali takmer celú druhú polovicu 20. storočia a niektoré jeho prvky, také ako OSN, existujú aj podnes. Avšak mnohé dohody medzi troma mocnosťami dosiahnuté v Livadii, ktoré ďalej rozvíjali závery Berlínskej (Postupimskej) konferencie z roku 1945 neboli v dôsledku „studenej vojny“, ktorá sa začala na jar roku 1946 plne realizované.