Videá, filmy, knihy
R.Michelko prezentuje knihu Ľ.Števka - Byť kajúcnikom sa oplatí

Narazila som na YT na štvrtú kapitolu knihy od Ľ.Števka, ktorú rozoberá R.Michelko každý štvrtok. Kniha je v dnešnej dobe nanajvyš aktuálna....čo viac potrebujeme vedieť?....len si ju prečítať.. myslím, že to bude zaujmavé čítanie


Roman Michelko


Termín „biele goliere“ prvý krát použil v roku 1949 americký sociológ Edwin Sutherland v knihe White Collar Crime (Zločin bielych golierov), v ktorej charakterizoval kriminalitu osôb vyššieho spoločenského postavenia v systéme firiem, úradov aj politických štruktúr. Biele goliere neboli sorta klasických mafiánov akých bolo najmä v USA v tridsiatych rokoch minulého storočia nepreberné množstvo. Biele goliere sa nezaoberali násilnou trestnou činnosťou, aj keď by sa medzi nimi výnimky určite našli, ich doménou boli podvody, korupcia, zneužívanie svojho postavenia na nezákonné obohacovanie. Eufemisticky by sme ich mohli nazvať zločincami v bielych rukavičkách. Do tejto triedy (white collar crime) by sme v slovenských podmienkach mohli zaradiť aj našich univerzálnych svedkov tzv. kajúcnikov.
Ak bol na Slovensku najznámejším klasickým mafiánskym bossom Mikuláš Černák, tak najznámejším slovenským „kajúcnikom“ je Ľudovít Makó, bývalý šéf Kriminálneho úradu finančnej správy. Prirodzene, Černák a Makó sú dve odlišné postavy patriace do rozdielnych tried organizovaných zločineckých skupín. Postavy odlišné vizuálne, ale najmä výkonom svojej kriminálnej činnosti. Černák, legendárny boss bossov, mal na rováši viacero obludných vrážd, Makóov rováš má dokázanú „len“ spoluprácu s obávaným gangom takáčovcov, korupciu, obmedzovanie osobnej slobody a vydieranie. Černák pred sudcom priznal svoje zločiny a vyjadril sa ako nepravý kajúcnik: „Som síce zločinec, ale mám svoju hrdosť, a tú takzvanú darebácku česť.“ Makó v úlohe „oficiálneho kajúcnika“ v úprimnosti tak ďaleko nezašiel, uviedol, že sa „necíti byť členom organizovanej skupiny a výpovede proti nemu považuje za účelové.“
Prvý je bezohľadný brutálny mafián, druhý, na prvý pohľad skromný muž je majiteľ úspešných firiem a boháč. Mafián Černák sa pred doživotným pobytom v Leopoldove pýšil hriešne drahým značkovým oblečením, skromný muž, prominentný kajúcnik Makó zatiaľ nosí na „vyšetrovačku“ iba tričko značky Boss, ošúchané džínsy a na pleciach obdratý batoh. Vizuál zločinca s bielym golierom mu nesedí. Nikto by o ňom nepovedal, že má apartmán v Dubaji a majetok o akom sa obyčajným smrteľníkom môže len snívať.
Ľudovít Makó v istých kruhoch známy pod menom Lajo je obvinený vo viacerých kauzách, ale vďaka spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní nie je vo väzbe ako jeho spolupáchatelia, ale užíva si slobodu, nahonobený majetok, aj záložné bývanie v Abú Dabí. Ako finančník má to dobre spočítané: V Emirátoch by sa mohol pokojne usalašiť pre prípad, že by došlo k najhoršiemu a očakávaná beztrestnosť či iné výhody by sa nedopatrením rozplynuli.
Sľubná kariéra šéfa Kriminálneho úradu finančnej správy (KÚFS) dostala nečakane vážnu trhlinu 17. septembra 2020 o piatej ráno. Do obce Jelenec pri Nitre, kde vlastnil zopár nehnuteľností a veľké pozemky, vtrhli ako v akčnom filme desiatky policajtov a kukláčov a nad dedinou monitorovala záujmový priestor policajná helikoptéra. V rodinnom dome hľadaného Ľudovíta Makóa alias Laja nenašli, spal v dome družky len o necelý kilometer ďalej, tam ho čoskoro našli a zadržali. Po ukončení akcie „Boží mlyn“ bol na druhý deň obvinený zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, pre zločin obmedzovania osobnej slobody a pre obzvlášť závažný zločin vydierania za čo mu hypoteticky hrozí 20 rokov väzenia.
Makó nebol hocikto. Bol od roku 2014 vplyvným riaditeľom KÚFS, mal skúsenosti a informácie aj pomerne veľké právomoci. Bolo to však na jeho formát zrejme primálo, mieril vyššie, v roku 2018 sa uchádzal o uvoľnený post viceprezidenta policajného zboru. Svoju nomináciu považoval za istú, ale nevedno prečo napokon funkciu nedostal. Neuspel u ministra Roberta Kaliňáka, ani u ministra Tomáša Druckera, ani u ministerky Denisy Sakovej. Isté je len to, že bol známy nad svoje pomery veľkým majetkom a kariérnemu postupu mu zrejme bránila jeho minulosť a povesť človeka s väzbami na podsvetie.
https://www.youtube.com/watch?v=btwV1B9gwnE


Narazila som na YT na štvrtú kapitolu knihy od Ľ.Števka, ktorú rozoberá R.Michelko každý štvrtok. Kniha je v dnešnej dobe nanajvyš aktuálna....čo viac potrebujeme vedieť?....len si ju prečítať.. myslím, že to bude zaujmavé čítanie Roman Michelko Termín „biele goliere“ prvý krát použil v roku 1949 americký sociológ Edwin Sutherland v knihe White Collar Crime (Zločin bielych golierov), v ktorej charakterizoval kriminalitu osôb vyššieho spoločenského postavenia v systéme firiem, úradov aj politických štruktúr. Biele goliere neboli sorta klasických mafiánov akých bolo najmä v USA v tridsiatych rokoch minulého storočia nepreberné množstvo. Biele goliere sa nezaoberali násilnou trestnou činnosťou, aj keď by sa medzi nimi výnimky určite našli, ich doménou boli podvody, korupcia, zneužívanie svojho postavenia na nezákonné obohacovanie. Eufemisticky by sme ich mohli nazvať zločincami v bielych rukavičkách. Do tejto triedy (white collar crime) by sme v slovenských podmienkach mohli zaradiť aj našich univerzálnych svedkov tzv. kajúcnikov. Ak bol na Slovensku najznámejším klasickým mafiánskym bossom Mikuláš Černák, tak najznámejším slovenským „kajúcnikom“ je Ľudovít Makó, bývalý šéf Kriminálneho úradu finančnej správy. Prirodzene, Černák a Makó sú dve odlišné postavy patriace do rozdielnych tried organizovaných zločineckých skupín. Postavy odlišné vizuálne, ale najmä výkonom svojej kriminálnej činnosti. Černák, legendárny boss bossov, mal na rováši viacero obludných vrážd, Makóov rováš má dokázanú „len“ spoluprácu s obávaným gangom takáčovcov, korupciu, obmedzovanie osobnej slobody a vydieranie. Černák pred sudcom priznal svoje zločiny a vyjadril sa ako nepravý kajúcnik: „Som síce zločinec, ale mám svoju hrdosť, a tú takzvanú darebácku česť.“ Makó v úlohe „oficiálneho kajúcnika“ v úprimnosti tak ďaleko nezašiel, uviedol, že sa „necíti byť členom organizovanej skupiny a výpovede proti nemu považuje za účelové.“ Prvý je bezohľadný brutálny mafián, druhý, na prvý pohľad skromný muž je majiteľ úspešných firiem a boháč. Mafián Černák sa pred doživotným pobytom v Leopoldove pýšil hriešne drahým značkovým oblečením, skromný muž, prominentný kajúcnik Makó zatiaľ nosí na „vyšetrovačku“ iba tričko značky Boss, ošúchané džínsy a na pleciach obdratý batoh. Vizuál zločinca s bielym golierom mu nesedí. Nikto by o ňom nepovedal, že má apartmán v Dubaji a majetok o akom sa obyčajným smrteľníkom môže len snívať. Ľudovít Makó v istých kruhoch známy pod menom Lajo je obvinený vo viacerých kauzách, ale vďaka spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní nie je vo väzbe ako jeho spolupáchatelia, ale užíva si slobodu, nahonobený majetok, aj záložné bývanie v Abú Dabí. Ako finančník má to dobre spočítané: V Emirátoch by sa mohol pokojne usalašiť pre prípad, že by došlo k najhoršiemu a očakávaná beztrestnosť či iné výhody by sa nedopatrením rozplynuli. Sľubná kariéra šéfa Kriminálneho úradu finančnej správy (KÚFS) dostala nečakane vážnu trhlinu 17. septembra 2020 o piatej ráno. Do obce Jelenec pri Nitre, kde vlastnil zopár nehnuteľností a veľké pozemky, vtrhli ako v akčnom filme desiatky policajtov a kukláčov a nad dedinou monitorovala záujmový priestor policajná helikoptéra. V rodinnom dome hľadaného Ľudovíta Makóa alias Laja nenašli, spal v dome družky len o necelý kilometer ďalej, tam ho čoskoro našli a zadržali. Po ukončení akcie „Boží mlyn“ bol na druhý deň obvinený zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, pre zločin obmedzovania osobnej slobody a pre obzvlášť závažný zločin vydierania za čo mu hypoteticky hrozí 20 rokov väzenia. Makó nebol hocikto. Bol od roku 2014 vplyvným riaditeľom KÚFS, mal skúsenosti a informácie aj pomerne veľké právomoci. Bolo to však na jeho formát zrejme primálo, mieril vyššie, v roku 2018 sa uchádzal o uvoľnený post viceprezidenta policajného zboru. Svoju nomináciu považoval za istú, ale nevedno prečo napokon funkciu nedostal. Neuspel u ministra Roberta Kaliňáka, ani u ministra Tomáša Druckera, ani u ministerky Denisy Sakovej. Isté je len to, že bol známy nad svoje pomery veľkým majetkom a kariérnemu postupu mu zrejme bránila jeho minulosť a povesť človeka s väzbami na podsvetie. https://www.youtube.com/watch?v=btwV1B9gwnE
Upravené 1. 7. 2021 o 14:38
104
0
1
Živá ukážka
Zadajte minimálne 10 znak(y/ov)
UPOZORNENIE: Spomenuli ste používateľov %MENTIONS%, no oni túto správu nevidia a nedostanú oznámenie
Ukladá sa…
Uložené
S vybrat(ou/ými) položk(ou/ami) Zrušiť výber príspevkov Zobraziť vybraté príspevky
Všetky príspevky v tejto téme budú odstránen(é/ý)
Čakajúci koncept… Kliknutím sa vrátite k úpravám
Zahodiť koncept