História
Nastal čas o Veľkej Morave pohovoriť

Tento príspevok vznikol ako môj prvý verejný pokus o analytický prístup k dejinným udalostiam nášho národa. Je to moja reakcia na komentár Oracle911 na jeho blogu, že je čas zamyslieť sa nad témou Veľkej Moravy, ako vlastnej koncepcie, ak sa nám nepáči Trojmorie, RU 2.0 a iné projekty okolitých národov, či GP.


Myšlienka so mnou súznie a dozrievala vo mne dlhšiu dobu. Jeho popud ma utvrdil, že je čas o nej pohovoriť verejne. Do analýzy vkladám aj faktografickú časť, ktorá pochádza z uvedenej literatúry. Každý prevzatý odstavec má uvedený svoj zdroj. Pre vytvorenie obrazu som do faktografie uviedol časové rozpätie od začiatku letopočtu do roku 1100. Jedná sa o rozsiahly text, spolu niečo cez 5000 slov, respektíve necelých 9 strán. Preto si na jeho preštudovanie vyhraďte viac času.


Text vznikal po nociach a neprešiel jazykovou korektúrou.


Faktografická časť


Prvý štátny útvar na našom území bolo Vaniovo kráľovstvo 21 – 50 n.l., ktoré zriadili Rimania, aby politicky čelili vpádom barbarov z nášho územia do Panónie za limes Romanum.
Po jeho páde vzburou vlastných ľudí prišli Rímske vojská a prenikli za Dunaj, k Hronu a do Trenčína. Na našom území sa pohybovali od 1 do 4 storočia n.l.
Paulus Orosius uvádza, že na rímskom koncile zvolanom pápežom Kornéliom (251 – 253) sa zúčastnili aj niekoľký biskupi z Panónie, dokonca dvaja spoza limes Romanum.
Zrejme prvý písomný záznam slova Slovan je z roku 512 od historika Prokopia, ktorý uvádza, že žili na území od stredného Dunaja na sever.
Okolo roku 620 sa naši predkovia vzbúrili proti nadvláde Avarov povstaním, v ktorom sa zúčastnil aj franský kupec Samo, ktorého si potom zvolili za kráľa. Samo bol predajca zbraní! Tak vznikol prvý Slovenský nadkmeňový útvar na území dnešnej Moravy, Slovenska a Dolného Rakúska. Po Samovej smrti 629 možno predpokladať prenikanie Írskych a Škótskych misionárov na naše územie.[1]


Čtyřicátého roku kralování Clothara ( 623/624) muž jménem Sámo, národem Frank z kraje sasonského, vzal sebou četné kupce a odebral se mezi Slovany jménem Venédy, aby obchodoval. Slované již počali bojovati proti Avarům, jménem Hunům, a jejich králi - chaganovi. Venédové byli již odedávna bojovníky Hunů, tak když hunové útočili vojskem proti kterémukoli kmeni, Hunové stavěli své sjednocené vojsko k ochraně táborů, Venédové pak bojovali; jestliže nabyli vrchu k vítězství, tehdy Hunové udeřili, aby brali kořist; pakli však byli Venédové přemáháni, podporováni pomocí Hunů, opět nabývali sil. Proto byli zváni od hunů bojovníky, že v bojovém zápasu, představujíce dvojitou bojovou korouhev, táhli před Huny. Hunové každý rok přicházeli mezi Slovany za milováním , brali si na lože manželky Slovanů a jejich dcery; Slované platili Hunům vedle mnohých příkoří i poplatky.Synové hunů, kteří se rodili z manželek a dcer Venédů, konečně nesnášejíce zlobu zbraně a násilí a vzpěčujíce se vlády Hunů, začali, jak jsem připoměl nahoře, vesti odboj. Když udeřili Venédové ve vojsku proti Hunům, kupec sámo, kterého jsem výše vzpomněl, táhl s nimi ve vojsku; a tu učinil tak dobrou službu, co se týče Hunů, že to bylo podivuhodné, a veliké množství jich bylo pobyto mečem Venédů. Venédové , vidouce užitečnost Sámovu, zvolí ho nad sebou králem, kde šťastně kraloval třicet a pět let. Za jeho panování svedli Venédové mnoho bitev proti Hunům;jeho radou a dobrou službou Venédové vždy Huny porazili. Sámo měl dvanáct manželek rodu slovanského , z kterých měl dvacet dva syny a patnáct dcer.
Přepsáno z knihy Dějiny českého státu v dokumentech , Zděnek Veselý [2]


Okolo roku 820 vládol v Nitrianskom kniežatstve knieža Pribina, roku 828 Salzburský arcibiskup vysvätil v Nitre chrám, prvý kresťanský kostol v celej strednej a východnej Európe
megalé Marabía vznikla vyhnaním nitrianskeho Pribinu moravským Mojmírom I. Pribina utiekol so synom Koceľom k rieke Zala (dnes Zalavár, HU). V 839 mu toto územie dal Ľudovít Nemec ako léno, 847 ako dedičstvo. Pribina v Zalaváre vybudoval hradisko Blatnohrad. So synom Koceľom dali postaviť 32 chrámov. V listine Ľudovíta Nemca z roku 860 sa spomína „Slaugenzim Marcham – Slovenská marka, čo možno pokladať za prvý dokument slovenského jazyka a za prvé geografické označenie Slovenska.“
Ľudovít Nemec napadol Veľkú Moravu 846, zbavil Mojmíra vlády a zveril ju Rastislavovi. Ten chcel na svojom území zriadiť vlastnú cirkevnú organizáciu pod vedením vlastných biskupov a kňazov v našej reči. Požiadal v roku 858 pápeža, aby mu takých poslal a ten jeho žiadosti nevyhovel. [1]


Za Rastislava ríša skutočne zosilnela. Na druhej strane aj tlak Ľudovíta Nemca, ktorý pre svoje ciele získal aj západnú časť ríše, Frankov. Rastislav dostal od novodobých historikov prídavok „múdry“, najmä pre diplomatický postup s úsilím o vytvorenie vlastnej cirkevnej samosprávnej organizácie, a keď nepochodil v Ríme, obrátil sa na Konštantínopol. Aj ináč postupoval obozretne, najmä pokiaľ ide o spojenectvo s Karolmanom, synom Ľudovítom pri rebéliách proti otcovi, Ľudovítovi Nemcovi. S postupom Rastislava medzi veľkomoravskými knižatami však nebola spokojnosť. Časť z nich asi pochopila, že spoločnému postupu Západu proti slovanským kmeňom, treba čeliť tiež spoločne. Netreba tieto skutočnosti spájať s nejakým slovanským cítením či vlastnenectvom, alebo niečím podobným. Na takéto zjednotenie doba nedozrela, aj keď realita by na takýto postup evokovala. Ciele boli oveľa pragmatickejšie. Proti spoločnému postupu Západu bolo treba priviesť tiež všetky ohrozené slovanské kmene k spoločnému postupu pri obrane zjednotením. Jazykové rozdiely boli zanedbateľné. Zjednotenie ohrozených kmeňov sa javilo ako nevyhnutné, bez ohľadu na to, či k nemu malo dôjsť rokovaním alebo násilím. Ale Rastislav sa pre taký postup nechcel rozhodnúť. Za jeho vlády nevčlenil do ríše ani jednu zo susedských slovanských krajín, nevnucoval im svoju politickú moc násilím ani rokovaním, nemal expanzívne zámery ako Franská ríša. Nespokojnosť veľkomoravských kniežat s jeho vládou preto narastala. Zdá sa, že na čele, alebo aspoň jedným z popredných nespokojencov bol Svätopluk.[3]


Roku 862 sa preto obrátil na byzantského cisára Michala III. a v oficiálnom liste písal „my Sloveni … v našej reči...“ Keďže Česi, Poliaci i Rusi prijali kresťanstvo až o sto rokov neskôr po našich predkoch, označenie Sloveni muselo patriť Starým Slovákom.
Michal III poslal Cyrila a Metoda. Cyril ešte v Carihrade zostavil abecedu – Cyriliku. Pred ich odchodom zvolal cisár synodu, na ktorej bola Staroslovenčina schválená ako liturgický jazyk.[1]


Fótio poveril Cyrila a Metoda diplomatickou misiou k Chazarom ku Kaspickému moru. Metod cestu využil na štúdium hebrejčiny. Po návrate z úspešnej diplomatickej cesty sa im dostalo prijatia u cisára. Konštantín dostal miesto profesora, aby sa mohol venovať literárnej a výchovnej činnosti, Metod neprijal ponuku Fótia na miesto arcibiskupa a odišiel za opáta do kláštora Polychron, kde sa so slovanskými mníchmi začal pripravovať na misijnú činnosť medzi slovanským obyvateľstvom usadeným na území Byzantie a to skôr, ako prišlo posolstvo z Veľkej Moravy.[3]


Podľa niektorých zdrojov bol Fótio Chazar. Fótio bol údajne veľmi vzdelaný, tak ako nikto pred ním a nik sa mu nevyrovnal. Vraj ho jeho múdrosť naučil židovský mág.[4]


Cyril viedol dišpút s Arabmi v 856 a Chazarmi v 861 na tému trojedinného Boha, zvlášť na tému chápania tretej osoby – ducha. [3]


Konštantín a Metod sa ich v rokoch 861/2 snažili získať pre kresťanstvo. [5]


Cyril viedol na tému slovanského písma diskusiu s cisárom Michalom III a Bardasom. Zaujímal sa o to, či majú Slovania písmo. Dostalo sa mu odpovede, že aj keď usilovne pátrali, nič nenašli, čo by tomu nasvedčovalo. Vtedy vyslovil známu vetu „ kto dokáže napísať reč na vodu...“ cisár mu odpovedal „keď to budeš chcieť ty, tak ti to môže Boh dať...“ Takto povzbudený odišiel a so svojimi pomocníkmi „ zložil písmená a začal písať text evanjelia: Na počiatku bolo slovo a slovo bolo u Boha a Boh bolo slovo...“ V liste Rastislavovi a Svätoplukovi cisár oznamuje, že „ Boh… videl Tvoju vieru a usilovanie, učinil teraz v našich rokoch a zjavil písmená pre Váš jazyk, čo odprvu nebývalo, ale iba v prvé roky, aby ste sa aj vy prirátali k veľkým národom, ktoré slávia Boha svojím rodným jazykom. A tak sme Ti poslali toho, komu ich zjavil, muža vzácneho a pravoverného, veľmi učeného a filozofa.“
Cyril mal slovanských predkov, sám sa vyjadril takto „nejestvuje nič väčšie ako štúdium. Keď sa mi s jeho pomocou podarí získať vedomosti, budem hľadať česť a bohatstvo svojho pradeda.“[3]


Po príchode na naše územie založili v roku 863 pravdepodobne školu, poskytujúcu najvyššie vzdelanie tej doby. Cyril bol pred tým profesorom filozofie na Carihradskej Akadémii, najvýznamnejšej univerzite tej doby. Archeologické výskumy uvádzajú, že Rastislav mal na Devíne sídlo sú súkromným kostolom byzantského typu, ktorého súčasťou bol aj nartex – miestnosť vyhradená pre žiakov, v ktorej kázali aj učili obaja učenci. Archeologička Šubjaková navrhuje nazývať túto školu Devínska univerzita.
Cyril a Metod preložili cirkevné, ale aj právne texty do staroslovenčiny. Do ich príchodu sa užívalo právo zvykové. Učenci tiež spísali zbierku zákonov pre súdy Zákon sudnyj ljudem – prvú právnickú knihu v našich dejinách a zároveň štátotvorný dokument. Právnický spis „Napomenutie vladárom“ slúžil civilným potrebám štátu. Staroslovienčina bola nie len liturgickým, ale aj spisovným jazykom. Konštantínova staroslovanská báseň Proglas sa stala základom ďalšieho vývoja slovanskej poézie. V roku 1943 presvedčil americký slavista Roman Jakobson svet o veľkoleposti tejto básne, ktorá v 9. storočí, ani dlho po ňom nemala obdoby.
Roku 868 schválil pápež Hadrián II staroslovenčinu ako štvrtý liturgický jazyk po gréčtine, latinčine a hebrejčine. [1]


Tým, že neskôr vysvätil Metoda na arcibiskupa Sirmie (Sremska Mitrovica v Juhoslávii) a legáta pre Slovanov, udržal Moravu pre západnú cirkev. [6]


Pri ceste s pripravenými učeníkmi do Konštantinopolu prišlo tam prišlo k politickému prevratu. Vierozvestci ostali neistý a tak sa ich cesta pretiahla. To sa dozvedel pápež a tak ich cesta skončila v Ríme a zámery Byzancie ostali nenaplnené.[3]


Cyril zomrel v 869 v Ríme. V 870 v Nitre vládol Rastislavov synovec Svätopluk, ktorý uznal zvrchovanosť Franskej ríše, odstránil Rastislava a vydal ho frankom, ktorí ho oslepili, uväznili a tam umrel. [1]


Aby sa Rastislav zbavil svojho ambiciózneho synovca na centrálnom dvorci ríše a vo svojej blízkosti, poslal ho do Nitry. Tým však len posilnil jeho predstavy o rozšírení ríše o ďalšie slovanské krajiny. Vyplýva to z poznámky z Fuldských análov v roku 869, že Karolmanov prúd mal smerovať „proti Rastislavovmu synovcovi Svätoplukovi, ktorý sa chystal na vojnu“.
Fuldské anály v roku 870 uvádzajú „Rastislavov synovec Svätopluk, keďže mal na zreteli vlastné záujmy, poddal sa Karolmanovi spolu s kráľovstvom, v ktorom vládol. Tento skutok Rastislava veľmi rozhneval a tajne proti nemu osnoval úklady. Rozhodol sa preto dať Svätopluka počas hostiny nečakane zavraždiť. Ten sa však s Božou milosťou vyslobodil z nebezpečenstva smrti, pretože prv, ako by tí, čo ho mali zavraždiť, vstúpili do domu, vstal od stola, upozornený niekým, kto o týchto úkladoch vedel, a predstieral, že ide na lov so sokolmi. Tak vyviazol z pripravenej pasce. Keď Rastislav videl, že jeho zámer sa prezradil, začal so svojimi vojakmi Svätopluka prenasledovať. Spravodlivým Božím rozhodnutím sa však sám chytil do pasce, ktorú nastavil. Lebo práve tento synovec ho zajal a spútaného ho odovzdal Karolmanovi, a ten ho poslal do Bavorska...Karolman potom bez akéhokoľvek odporu vtrhol do jeho kráľovstva a obsadil všetky mestá a hradiská.“
S Karolmanovým vojskom roku 870 prišiel na Veľkú Moravu aj pasovský biskup Hermanarich, ktorý zajal Metoda, odvliekol ho, odsúdil a držal takmer tri roky vo väzení, kým nezasiahol pápež.
Podľa M. Kučeru, priebeh udalosti naznačuje, že „ Svätopluk asi nemal v úmysle odstrániť Rastislava z panovníckeho stolca. Udalosti ukázali, že na to nebol vôbec pripravený… Keby sa bol chcel Svätopluk zmocniť centrálneho panovníckeho stolca, bol by sa Rastislava zbavil sám… Jeho spojenectvo s Karolmanom malo nepochybne iný cieľ, vychádzajúci z iného politického programu ako mal Rastislav… teritoriálne rozšíriť mocenskú veľkomoravskú bázu.“[3]


Roku 874 pokrstil Metod české knieža Borivoja s jeho manželkou Ludmilov. Kresťanstvo Čechov teda nezačalo sv. Václavom.
V roku 880 pápež Ján VIII. opätovne schválil staroslovenčinu ako liturgický jazyk s vymenoval Metoda za arcibiskupa svätej moravskej cirkvi. Zároveň tiež založil prvú známu diecézu nielen na Slovensku, ale v celej stredovýchodnej Európe. Ďalšie biskupstvá na okolí vznikli 968 – Poznaň, 973 – Praha, 1000 – Ostrihom, 1063 – Olomouc.
Fransko – bavorský klérus vystupoval proti Cyrilovi a Metodovi, aj proti ich žiakom. Metod zomrel 885. 886 – 887 nitriansky franský biskup Wiching tvrdo prenasledoval ich žiakov, kňazov, diakonov. Niektorý sa zachránili útekom do Bulharska, niektorých predali judaistom do otroctva. Tých, ktorých vyviezli do Benátok vykúpil vyslanec Bizantského cisára Bazilea I.
Východofranský kráľ Arnuf prepustil v roku 890 územie Bohemie pod zvrchovanosť Svätopluka. V roku 895 sa slovanské kniežatá z Bohemie odtrhli a odovzdali ju do vazalského poddanstva Arnufovi. Od chvíle českej zrady na prvom spoločnom útvare sa štát Čechov orientoval na Nemeckú ríšu. Nikdy nezaujal inú suverenitu, ako obmedzenú. Táto vazalská orientácia sa odrazila aj v germanizácii češtiny. [1]


Spytihněv I. viedol českých vojvodov na Arnufov snem v Regensburgu. Ako syn Bořivoja I. a Ludmily z Pšova bol dedičom trónu a právoplatným nástupcom. Po smrti svojho otca sa postavil do čela protimoravskej opozície. Bolo to vlastne prirodzené, pretože z nástupníckych práv (i vzhľadom na jeho neplnoletosť) bol vytlačený veľkomoravským kniežaťom Svätoplukom I.
Zdedil otcovo dielo a jeho postavenie, ktoré si vydobyl ako v stredných Čechách, tak i v celej českej kotline. Jeho nástup na český kniežací stolec je spojený s odtrhnutím Čiech od Moravy.
Čechy sa v roku 895 vymanili zo závislosti na Veľkomoravskej ríši. V júli 895 usporiadal cisár Arnulf Korutánsky v Regensburgu snem, na ktorý sa dostavili všetci českí vojvodovia so Spytihněvom na čele. Tu bol donútený uznať zvrchovanosť Bavorov a podriadenosť českých krajín regensburskej cirkevnej diecéze. Súčasne sa pritom sťažoval na bezprávie, ktorého sa na Čechoch dopúšťali Moravania.[7]


Svätopluk zomrel 894. Jeho nástupca Mojmír II. uzavrel zmluvu s Bavormi, napádajúcimi jeho ríšu. Starí Uhri napadli ríšu 902, 906 – pri obrane zahynul Mojmír II, 907 Uhri zvíťazili pri Bratislave. V tomto období začal rozpad ríše. Starý Uhri boli nútený sa usadiť po prehre s Ottom I. pri rieke Lech. Postupne obsadili celú Panóniu a juhozápad Slovenska. Sever a východ sa pripojili k Uhorsku až pred rokom 1100.
Nitransky biskup Wiching intrigárstvom dosiahol, ze pápež Štefan II zakázal používať staroslovenčinu ako liturgický jazyk v 895.
Devínska univerzita trvala 21 rokov, vychovala vyše 200 absolventov – boli to naši prví vzdelanci. Je možné ju označiť za najstaršiu univerzitu mimo Byzancie, prvú európsku univerzitu, ktorá predstihla vtedajšie strediská vzdelávania na území nebyzantskej Európy. Metodovi nasledovníci po väznení a vyhnaní z Veľkej Moravy v 885/886, prekročili hranice Bulharska a spolu s Naumom, Angelariusom a pravdepodobne Gorazdom tu založili dve univerzity s výučbou staroslovenčiny. Bulharsko prijalo kresťanstvo v 865 z Byzancie. Cisár Boris považoval prijatie staroslovanského jazyka za prostriedok politickej nezávislosti a stability Bulharska. Cisár pripravil založenie dvoch univerzít v Preslavi a v Ochide. Slovania teda mali tri univerzity asi tri storočia pred univerzitou v Bologni. Bulharské univerzity vychovali približne 3500 učencov. Univerzita v Orchide mala tiež nartex a jej pôdorys je tvarovo rovnaký, ako pôdorys Devínskej univerzity.
Názov Veľká Morava zaviedol Pavol Jozef Šafárik v roku 1863, historicky správny je „megalé Marabía“ vzdialená / veľká Morava.
Pojem Slovieni (Slověni) je novotvar z roku 1883 vymyslený českým publicistom Polívkom.
Sľubný rozvoj Veľkomoravskej ríše bol zmarený pre mocenské záujmy Východofranskej ríše, východofranského kléru jurisdikčne podliehajúceho pápežovi, ktorému nevyhovoval Byzantský vplyv. Svojím prispela aj kultúrno politická krátkozrakosť a asi aj zištnosť Svätopluka.
Veľkomoravská ríša vďaka byzantskej vzdelanosti stála na vyššej kultúrnej úrovni ako ktorákoľvek germánska krajina. Mala vlastné slovanské písmo – hlaholiku a kodifikoval ju pápež, najvyššia autorita tej doby. Stala sa štvrtým liturgickým jazykom vtedajšieho sveta. Boli položené základy literárnej činnosti v staroslovenskom jazyku, vnikla v ňom prvá právnická literatúra, jazyk bol spisovný a bola vytvorená cirkevná organizácia, ktorá mala v roku 898 biskupstvá v Nitre, Velehrade a Hradišti pri Mikulčiciach.[1]


Rozhodnutie Rastislava a veľkomoravských Slovanov vytvoriť vlastný silný štát s vlastnou cirkevnou organizáciou, nezávislou na iných mocnostiach, bolo jediné možné východisko, ktoré položilo základy vyššej slovanskej a nielen slovenskej kultúre, vzdelaniu a písomníctvu. Významne ovplyvnilo formovanie Európy. Na Veľkej Morave sa nielen prekladali liturgické knihy a pomôcky, ale tvorila sa vlastná literatúra a spisba, vrátane právnickej. Preto pomenovanie Veľkomoravskej školy Cyrilom a vedenej Metodom ako „literárnej školy“, ako ju nazval S. Šmatlák je výstižné a presné. [3]


Zhrnutie


Úemie za Dunajom, za limes Romanum bolo osídlené našimi predkami už pred začiatkom nášho letopočtu. Žili tu medzi inými kmeňmi slobodne a nebojácne, vo vzájomnej neznášanlivosti. Ich spojeniu bránili vnútorné rozpory, prílišná sloboda, ale aj vplyv Rímskej politiky rozdeľuj a panuj.
Vanio bol prvá bábka v riadení vonkajšej mocnosti na našom území, pod kontrolou Ríma.
V treťom storočí stále pretrváva kontakt s Rímom na úrovni biskupov.
Vznik Samovej ríše zjednotením kmeňov je krokom „hlasovania proti niekomu“.
Nástupom Rastislava začal pokus o vytvorenie vlastného centra riadenia mimo dosah Frankov, ale pod vplyvom Biblickej koncepcie.
Keďže existujú pramene, ktoré udávajú existenciu písomníctva pred Cyrilikou, ako zdôvodniť jej „vznik“ mimo Veľkú Moravu? Vytvorenie Cyriliky ešte mimo územia Slovanov je buď:


  • pokusom o redukciu existujúceho písomníctva (Do tejto doby si 800 rokov nevedel Rím poradiť so Slovanmi, preto mohlo prejsť na boj na vyššej priorite)
  • dehermetizáciou vedomostí, ktoré mal Cyril a Metod pre široké vrstvy Slovanov (Boj na tejto priorite nastal prevzatím procesu a jeho utlmením po ich smrti)Schválením Staroslovienčiny ako štvrtého liturgického jazyka nám dáva predstavu o význame našich predkov pre vtedajší rím a celý biblický projekt. Potrebovali otvoriť dvere na východ?Cesta na vysviacku prvých študentov do Konštantinopolu skončila v Ríme. Tu je možné vidieť aj prevzatie projektu dehermetizácie vzdelania pre Slovanov pod kuratelu Ríma.869 Cyril umiera v Ríme870 Svätopluk sa spája s Frankmi a rozhnevá si Rastislava. Nastáva vnútropolitický rozkol, ktorý vyústi oslepením Rastislava a jeho smrťou v Bavorsku. Opis udalostí hovorí o vyzradení plánu na zabitie Svätopluka a o Božej milosti. Tu môžeme vidieť rukopis farebnej revolúcie, kedy je z vonku podporený jeden vnútorný oponent. Výsledok sa dostavil o niekoľko rokov vo forme rozpadu ríše. Je možné nazvať Svätopluka prvým polihňupom v našich dejinách? V snahe uspokojiť svoje dobyvačné ambície v krátkodobom horizonte pochoval dlhodobé stabilizujúce ambície Rastislava. Rastislavovo oslepenie môže byť prvkom karmickým (matično - egregoriálnym?), kedy niečo nechcel vidieť. Je možné, že neochota prehovárať okolité Slovanské národy viedla k pomalému napredovaniu rastu ríše, čím síce posilnil jadro, ale ostalo relatívne osamotené a vnútorne rozpoltené. Alebo to bolo nevidenie biblickej koncepcie ako celku? Môžeme sa len dohadovať. No na tú dobu je to pre mňa zvláštny trest, oslepiť obávaného bojovníka a panovníka. Prečo sa ho rovno nezbavili?Metod pokrstil české knieža Borivoja s jeho manželkou Ludmilov. Opätovné schválenie staroslovenčiny v roku 880 ako liturgického jazyka pápežom. Vymenovanie Metoda za arcibiskupa svätej moravskej cirkvi. Zároveň založenie prvej známej diecézi nielen na Slovensku, ale v celej stredovýchodnej Európe. Opätovné schválenie môžeme vnímať ako akt potvrdenia politickej samostatnosti pred Frankmi, ktorým sa podvolil Svätopluk. Možno obava pápeža pred ďalším úspechom Veľkej Moravy, ale možno aj korekčný zásah proti Frankom a ich záujmom zo strany vyššieho riadenia.Metod zomrel 885. 886 – 887 nitriansky franský biskup Wiching tvrdo prenasleduje kňazov, diakonov a žiakov Cyrila a Metoda.Kráľ Arnuf pochopil odkaz pápeža a prepustil v roku 890 územie Bohemie pod zvrchovanosť Svätopluka. Smrť Svätopluka 894 a nástup Mojmíra II. Uzavrel mier s Bavormi, aby sa mohol venovať obrane pred Hunmi. V roku 895 sa slovanské kniežatá z Bohemie odtrhli od Veľkej Moravy. Od tých čias sa už nevymanili spod západného vazalstva. Spytihněv I. bol urazený na Svätopluka pre neuznanie jeho nástupníckych práv z dôvodu neplnoletosti a v Regensburgu uvádzal nedodržiavanie práv zo strany Veľkej Moravy. Môžeme sa na to pozerať ako na prvého polihňupa v dejinách Čiech, alebo ako prejav správania sa „zlatej mládeže“. Prišiel o status v mene stability ríše a nezmieril sa s tým. Tak hneď po smrti Svätopluka utekal k páničkovi po moc, ktorú si nevedel obhájiť sám.Štefan II. zakázal používať staroslovenčinu ako liturgický jazyk v 895. Koordinovaný tlak na Veľkú Moravu zo strany frankov a pápeža.Postupný rozpad Veľkej Moravy ako následok nepokračovania integračných snáh a politiky Rastislava. Podriadením sa Rímu bol utlmený rozvoj vzdelania na našom území na dlhé storočia. Slovania prišli o všetky tri univerzity, najmä ako výsledok „lobingu“ a intríg východofranského kléru v kombinácii s útlakom Ríma a oslabením pozície Byzancie.

Ako vieme, GP sa z Egypta presúval cez Taliansko do Švajčiarska a Veľkej Británie. V Byzantskej ríši teda nemal zastúpenie, aj keď určite tam mal svoj vplyv.
Využitie Cyrila a Metoda, ako poslov novej viery mohlo byť pokusom o „Druhý Sinajský pochod“, o vytvorenie odpovedi globalizácie pod vládou Biblickej koncepcie vytvorením protipólu vo forme slovanského obrodenia, skultúrnenia odolných obyvateľov, s ktorými si sami Byzantíci nevedeli poradiť.
V zmysle uvedených faktov nemám pocit, že by si GP chcel podmaniť našich predkov diplomatickou hrou od chrbta cez Byzanciu. Skôr som názoru, že išlo o Bizantský projekt, možno s Chazarským vplyvom, ktorý bol prevzatý pod kontrolu Ríma a po smrti kľúčových účastníkov poctivo utlmený. Či už bolo cieľom Byzancie vytvorenie nárazníkovej zóny medzi Rímom a Konštantinopolom, alebo im šlo o vyriešenie si vnútorných problémov s nepoddajnými Slovanmi z uvedených textov nie je jasné. Timura tiež uvádza, že Byzancia riešila vnútorné problémy so Slovanmi už pred požiadavkou o vyslanie mudrcov na Veľkú Moravu. Preto oni toto pozvanie využili a pripravený projekt kultúrneho obohatenia kresťanstvom opsunuli našim predkom priamo do ich centra. Odpoveď na niektoré otázky vyššie uvedené si vyžaduje cielený dejepisný výskum, ktorý však podľa môjho názoru veľmi nezmení vytvorenú politicko sociálnu mozaiku.


Vznik Veľkej Moravy bol zapríčinený pragmatickým prístupom ako odpoveď na rastúci tlak Biblického projektu najmä zo západnej strany spoza Dunaja. Jeho rozvoj bol veľmi správne diplomaticky podchytený Rastislavom, no málo ambiciózne sa staval k jeho rozšíreniu, čo sa mu napokon stalo osudným v konaní jeho synovca Svätopluka, podporeného vnútroštátnym tlakom na rozšírenie ríše, ako aj vonkajším pôsobením „Božej sily“ za výdatnej podpory východných Frankov. Po smrti Cyrila, Metoda a Svätopluka došlo k strate kontroly a jej prevzatím vonkajšími subjektami riadenia, najmä východofranského kléru a pápeža. S dôslednosťou bola zničená vrstva Slovanskej inteligencie, ako nástupníkov Cyrila a Metoda, ako aj tri univerzity. Následne bolo riadenie nad našim územím postupne predávané do rúk Hunov, ktorý zavŕšili preberanie moci okolo roku 1100. Ako vieme z gentických výskumov, Hunovia sú naši príbuzný, došlo k preneseniu ich kultúry na našich predkov. Preto predanie riadania im je priamim zamedzením porakčovania čo i len samovoľného rozvoja kultúry prinesenej Cyrilom a Metodom. Ak vezmeme trvanie Veľkej Moravy od roku cca 820 do roku 895, tak základy štátnosti vybudované v priebehu 75 rokov boli likvidované ďalších 205 rokov. Je vidieť, že tieto základy boli silné a stabilné.


Duchovné príčiny a zmeny kultúry v priebehu dejín


V tejto časti som zhromaždil citáty dobových autorov, ktorí opisujú správanie sa a život našich predkov v rôznych obdobiach. Všetky citáty pochádzajú z [3]. Kladiem si otázku, prečo došlo k danému vývoju dejín. Všetko je podmienené mravnosťou ľudí a preto ak sa chceme vyvarovať opakovaniu tohto scenára, je potrebné nájsť mravné príčiny vývoja situácie.


Nesvornosť Slovanov mala svoje príčiny o ktorých píše Pseudo-Mauríkios (587 – 603) v diele Strategikon „nestrpia nadvládu a navzájom sa nenávidia... Pretože u nich je veľa pohlavárov, ktorí sú medzi sebou nesvorní, odporúča sa získať si niektorých z nich, alebo prehováraním, alebo radmi, a to najmä tých, čo sú blízko hraníc, a na ostatných útočiť, aby vojna so všetkými neumožnila ich zjednotenie alebo i vládu jednotlivca.“
V čase nebezpečenstva sa vedeli spojiť. List Slovanov Byzantíncom, zaznamenaný Theofylaktom Simokattesom (586 – 602) v „Rozprávaní kroník o udalostiach 6. až 8. storočia“ ktorý Byzantíncom priniesol posol Koch „Rimania porušili mier, ustanovenia zmluvy so nedodržiavajú, platnosť dohody potvrdená soľou bola zrušená, zmizla úcta k vernosti, prísaha potvrdzujúca mier bola pošliapaná. Dunaj vidí javisko nepriateľstva… Vy ste naučili barbarov ničomnosti. My by sme nepoznali porušovanie zmlúv, keby sme vo vás neboli našli učiteľov lži. Vojna nepoznala, že by ste sa správali pokojne, a oko mieru vás neuvidelo nebojovných. Keď vedieš vojnu, si nespravodlivý, keď uzatváraš mier, spôsobuješ ťažkosti. Kedy sa ti bude môcť veriť, že miluješ pokoj bez vojny? Veliteľ, maj v úcte našu včerajšiu ľudskosť… Vojna sa vedie proti nám i proti bohom, lebo je obliehaná tvŕdza prísah, lepšie je týrané horším, lesť má slobodu prejavu, lži sa zveruje vláda, spupnosť vytiahla do poľa pred očami všetkých. I takto vedeli Slovania hovoriť o vierolomnosti Byzantíncov, o čo viac vierolomnosti a zla muselo byť na strane germánskych kmeňov pri výbojoch proti Slovanom.
Aj o vojnovom majstrovstve, odvahe a statočnosti, ale aj o ukrutnosti, s akou Slovania viedli boj hovoria písomné pramene. Ibrahim ibn Jacqub uvádza „Slovania sú odvážni a statoční.“ Podobne Abu Hamid al-Garnati, ktorý žil tri roky v Uhorsku, sa o Slovanoch vyjadril „sú veľmi statoční.“ Prokopia zase zaujalo „všetci majú vysokú a silnú postavu“. Ján z Efezu pre zmenu hovoril o „prekliatom národe Slovanov, ktorý prešiel cez kraje Tesálie a Trácie celou Heladou, zaujal veľa miest a pevností, ovládol, pálil a pustošil i zaujal kraj a usadil sa v ňom slobodne a bez obavy ako na svojom vlastnom.“(581-583). A „do dnešného dňa, a to v roku 583, bývajú, sedia spokojne v rímskych provinciách bez starostí a strachu, rabujúc, vraždiac a páliac, obohacujúc sa a prisvojujúc si zlato a striebro, konské stáda a veľa zbraní. Naučili sa viesť vojnu lepšie ako Rimania“.
Prokopios popisuje, ako Slovania drancovali a spustošili „všetky trácke a ilýrske územia a obliehaním sa zmocnili početných pevností, hoci predtým nikdy neútočili na hradby… až po more a zmocnili sa útokom prímorského mesta Toperos, hoci malo vojenskú posádku.“ Z opevneného mesta vylákali klamným ústupom posádku, ktorá sa vydala na prenasledovanie a potom hlavné sily zaútočili na mesto. „Opreli rebríky o hradby a útokom sa zmocnili mesta. Rýchlo pobili mužov v počte pätnásťtisíc, ulúpili majetok a deti a ženy vzali ako otrokov.“
V inom prípade opisuje, ako Slovania prenasledovaný riadnym Byzantským vojskom zaujali obranné postavenie na vŕšku a pripravili sa na boj. Byzantské vojsko sa zastavilo a tri dni naberalo odvahu na útok. Keď napokon zaútočilo „nastal urputný boj a Rimania boli úplne porazení. Vydrancovali krajinu zvanú Astika (v európskej časti Turecka), ktorá do tých čias zostala nedotknutá, a tak sa im naskytla bohatá korisť. Spustošili rozsiahle územie a dorazili až k Dolným hradbám, vzdialeným čosi viac než deň cesty od Byzantia“ t. j Konštantinopolu.
Prokopius oceňuje vlastnosti slovanských bojovníkov iba vtedy, ak sú v byzantskom vojsku.
Teofylaktos Simokattes uvádza, že pri výsluchu slovanských zajatcov, ktorý viedol Alexandros „mučením“ títo „akoby nemali rozum, nič si nerobili z toho, či pri mučení zomrú a znášali bolesť spôsobovanú mukami, akoby postihovala cudzie telá“. Pseudo-Mauríkios v Strategikon hovorí o Slovanoch, že sa nedajú „zvábiť darmi“. Podľa Prokopia „veria, že je jediný Boh, tvorca hromu a jediný pán všetkých vecí, a obetujú mu býky a iné zvieratá všetkého druhu. Nevedia, čo je neľútostný osud, a napokon, ani mu neprisudzujú nejaký vplyv na ľudí.“ Na inom mieste hovorí „Uctievajú aj rieky, vodné víly a ďalšie božstvá, obetujú im všetkým a pri obetiach poznávajú veštby… Ak tiahnu do boja, väčšinou údu peši proti nepriateľom; v rukách nesú malé štíty a kopije, ale nenosia pancier. Niektorí nemajú ani košeľu, ani plášť, ale obliekajú si nohavice do pása a tak sa vydávajú do boja proti nepriateľovi… Vedú život drsný a primitívny… Nie sú však zlomyseľní a zákerní...“
Svedectvo o asimilácii výbojných kmeňov Slovanov podáva Lev VI Múdry (886 – 912) v spise o vojnovej taktike: „Slovanské kmene sa navzájom podobali spôsobom života a mravov. Boli tiež slobodné a nechceli žiť v otroctve alebo poddanstve, najmä vtedy, keď bývali v pôvodnej vlasti za Dunajom. Keď sa odtiaľto presťahovali a boli prinútení prijať poddanstvo, nechceli dobrovoľne poslúchať nikoho iného, iba samých seba. Pokladali totiž za lepšie trpieť pod útlakom vládcov pochádzajúcich z ich vlastného kmeňa, ako slúžiť a podliehať romajským zákonom. Ak tí, ktorí prijali sviatosť spásonosného krstu, žijú týmto spôsobom života až do dnešných čias podľa zaužívaných zvykov svojej dávnej slobody. Mali hojnosť mužov a dobre znášali útrapy. Vydržali horúčavy, mráz, dážď, nedostatočnosť odevov i životných potrieb.“
Pre slovanov hromadenie majetku nebolo zmyslom. Potvrdzuje to aj Al-Marwazi v 11 storočí „Slovania nemajú veľa imania“. Ibrahim ibn Jackub v polovici 10. storočia píše „veľmi usilovne obrábajú pôdu a zabezpečujú si živnosť. V tom predčia všetky severné národy.“ [3]


V ranných opisoch, pochádzajúcich z obdobia pred Veľkou Moravou je opisovaná bojovnosť, sloboda, neohrozenosť, ale aj krutosť v boji, branie zajatcov a rabovanie majetku našimi predkami. V čase mieru boli však pokojní a ich výboje mali skôr obranný charakter voči útokom zvonku, kedy prechádzali do divokého živelného a krutého protiútoku. Opisy z dôb po Veľkej Morave ich opisujú ako pracovitých poľnohospodátov, ktorí nemajú veľa majetku.


Tieto dva diametrálne odlišné opisy môžeme brať ako popis dopadu vysokej kultúry Byzancie privezenej na naše územie, ale zároveň aj ako dopad zmeny jazykových a kultúrnych vlastností pôvodného etnika pod vplyvom tejto vzdelanosti. Otázny je vplyv písomníctva a kodifikácie spisovného jazyka. Niektoré dnešné zdroje tvrdia, že zavedením Cyriliky boli našim predkom odstránené nielen niektoré písmená, ale aj obrazné pomenovania nesené týmito písmenami. Ako dobre poznáme: „Mnohé veci sú nám nepochopiteľné nie pre to, že náš rozum je slabý, ale preto, že podstata veci nezapadá do okruhu našich pojmov.“


Ak výjdeme z predpokladu, že široká spoločnosť bola naozaj negramotná a písomníctvo udržiaval len žrečský stav, potom dehermetizácia deformovanou Cyrilikou mohla byť práve takýmto odstránením okruhov niektorých pojmov. Prešlo niekoľko generácií a národy ktoré sa nikomu nedali pokoriť skrotli. Ich žreci neboli schopní rozlíšenia a spoločnosť degradovala pod vedením kultúry Hunov.


Ako však vidíme aj na rozkole medzi Rastislavom a Svätoplukom, výrazná časť spoločnosti, najmä riadiace kádre mali na prvom mieste vlastný prospech pred prospechom ríše. V kombinácii s opustením pôvodného práva a nastolením monarchistických prvkov sa mohli vzdialiť od spoločnosti. Ich túžba po neobmedzenej slobode na úkor iných národov ich uvrhla do tisícročnej poroby, kedy boli oni sami podriadení vyššiemu riadeniu.


Záver


Vznik Veľkej Moravy, ako prvého štátotvorného útvaru na území Európy postaveného na národnom princípe bol objektívnym javom v reakcii na tlak Biblickej koncepcie. Výborným politickým rozhodnutím Rastislava bola vytvorená vlastná cirkevná správa, čo umožnilo slobodu na vyšších prioritách riadenia a následný prudký vzrast vzdelanosti importovanej z Byzancie. Založenie troch vysokých škôl dalo vzniknúť množstvu národne orientovaných kádrov, ktoré študovali a tvorili v rodnej reči liturgické, právnické, štátnické a literárne texty. Vzdelanosťou predbehli dobu o niekoľko storočí a likvidácia týchto základov štátu trvala takmer tri krát dlhšie, ako ich budovanie. Prevzatie projektu pod vedenie GP prebehlo pravdepodobne v čase cesty prvých učencov na vysviacku do Byzancie, ktorá sa skončila v Ríme. Využitím vnútorných rozporov došlo k odstráneniu Rastislava, čo bolo začiatkom konca Veľkej Moravy.


O tom, čo ďalej a ako tieto poznatky využiť v dnešnej dobe mám stručnú predstavu, ktorú predložím do diskusie v samostatnom článku. Buďte zdraví.


Použitá literatúra


1 Ján Dudáš – Absurdity vysokých škôl a inteligencie na Slovensku, 2011, VSSS
2 http://www.e-stredovek.cz/view.php?cisloclanku=2006011101
3 Viktor Timura – Zamlčané dejiny, Eko-konzult, 2016
4 https://www.youtube.com/watch?v=X3eMAZ9V5ok


5 https://sk.wikipedia.org/wiki/Chazari
6 https://sk.wikipedia.org/wiki/Hadri%C3%A1n_II
7 https://sk.wikipedia.org/wiki/Spytihn%C4%9Bv_I


Tento príspevok vznikol ako môj prvý verejný pokus o analytický prístup k dejinným udalostiam nášho národa. Je to moja reakcia na komentár Oracle911 na jeho blogu, že je čas zamyslieť sa nad témou Veľkej Moravy, ako vlastnej koncepcie, ak sa nám nepáči Trojmorie, RU 2.0 a iné projekty okolitých národov, či GP. Myšlienka so mnou súznie a dozrievala vo mne dlhšiu dobu. Jeho popud ma utvrdil, že je čas o nej pohovoriť verejne. Do analýzy vkladám aj faktografickú časť, ktorá pochádza z uvedenej literatúry. Každý prevzatý odstavec má uvedený svoj zdroj. Pre vytvorenie obrazu som do faktografie uviedol časové rozpätie od začiatku letopočtu do roku 1100. Jedná sa o rozsiahly text, spolu niečo cez 5000 slov, respektíve necelých 9 strán. Preto si na jeho preštudovanie vyhraďte viac času. Text vznikal po nociach a neprešiel jazykovou korektúrou. **Faktografická časť** Prvý štátny útvar na našom území bolo Vaniovo kráľovstvo 21 – 50 n.l., ktoré zriadili Rimania, aby politicky čelili vpádom barbarov z nášho územia do Panónie za limes Romanum. Po jeho páde vzburou vlastných ľudí prišli Rímske vojská a prenikli za Dunaj, k Hronu a do Trenčína. Na našom území sa pohybovali od 1 do 4 storočia n.l. Paulus Orosius uvádza, že na rímskom koncile zvolanom pápežom Kornéliom (251 – 253) sa zúčastnili aj niekoľký biskupi z Panónie, dokonca dvaja spoza limes Romanum. Zrejme prvý písomný záznam slova Slovan je z roku 512 od historika Prokopia, ktorý uvádza, že žili na území od stredného Dunaja na sever. Okolo roku 620 sa naši predkovia vzbúrili proti nadvláde Avarov povstaním, v ktorom sa zúčastnil aj franský kupec Samo, ktorého si potom zvolili za kráľa. Samo bol predajca zbraní! Tak vznikol prvý Slovenský nadkmeňový útvar na území dnešnej Moravy, Slovenska a Dolného Rakúska. Po Samovej smrti 629 možno predpokladať prenikanie Írskych a Škótskych misionárov na naše územie.[1] Čtyřicátého roku kralování Clothara ( 623/624) muž jménem Sámo, národem Frank z kraje sasonského, vzal sebou četné kupce a odebral se mezi Slovany jménem Venédy, aby obchodoval. Slované již počali bojovati proti Avarům, jménem Hunům, a jejich králi - chaganovi. Venédové byli již odedávna bojovníky Hunů, tak když hunové útočili vojskem proti kterémukoli kmeni, Hunové stavěli své sjednocené vojsko k ochraně táborů, Venédové pak bojovali; jestliže nabyli vrchu k vítězství, tehdy Hunové udeřili, aby brali kořist; pakli však byli Venédové přemáháni, podporováni pomocí Hunů, opět nabývali sil. Proto byli zváni od hunů bojovníky, že v bojovém zápasu, představujíce dvojitou bojovou korouhev, táhli před Huny. Hunové každý rok přicházeli mezi Slovany za milováním , brali si na lože manželky Slovanů a jejich dcery; Slované platili Hunům vedle mnohých příkoří i poplatky.Synové hunů, kteří se rodili z manželek a dcer Venédů, konečně nesnášejíce zlobu zbraně a násilí a vzpěčujíce se vlády Hunů, začali, jak jsem připoměl nahoře, vesti odboj. Když udeřili Venédové ve vojsku proti Hunům, kupec sámo, kterého jsem výše vzpomněl, táhl s nimi ve vojsku; a tu učinil tak dobrou službu, co se týče Hunů, že to bylo podivuhodné, a veliké množství jich bylo pobyto mečem Venédů. Venédové , vidouce užitečnost Sámovu, zvolí ho nad sebou králem, kde šťastně kraloval třicet a pět let. Za jeho panování svedli Venédové mnoho bitev proti Hunům;jeho radou a dobrou službou Venédové vždy Huny porazili. Sámo měl dvanáct manželek rodu slovanského , z kterých měl dvacet dva syny a patnáct dcer. Přepsáno z knihy Dějiny českého státu v dokumentech , Zděnek Veselý [2] Okolo roku 820 vládol v Nitrianskom kniežatstve knieža Pribina, roku 828 Salzburský arcibiskup vysvätil v Nitre chrám, prvý kresťanský kostol v celej strednej a východnej Európe megalé Marabía vznikla vyhnaním nitrianskeho Pribinu moravským Mojmírom I. Pribina utiekol so synom Koceľom k rieke Zala (dnes Zalavár, HU). V 839 mu toto územie dal Ľudovít Nemec ako léno, 847 ako dedičstvo. Pribina v Zalaváre vybudoval hradisko Blatnohrad. So synom Koceľom dali postaviť 32 chrámov. V listine Ľudovíta Nemca z roku 860 sa spomína „Slaugenzim Marcham – Slovenská marka, čo možno pokladať za prvý dokument slovenského jazyka a za prvé geografické označenie Slovenska.“ Ľudovít Nemec napadol Veľkú Moravu 846, zbavil Mojmíra vlády a zveril ju Rastislavovi. Ten chcel na svojom území zriadiť vlastnú cirkevnú organizáciu pod vedením vlastných biskupov a kňazov v našej reči. Požiadal v roku 858 pápeža, aby mu takých poslal a ten jeho žiadosti nevyhovel. [1] Za Rastislava ríša skutočne zosilnela. Na druhej strane aj tlak Ľudovíta Nemca, ktorý pre svoje ciele získal aj západnú časť ríše, Frankov. Rastislav dostal od novodobých historikov prídavok „múdry“, najmä pre diplomatický postup s úsilím o vytvorenie vlastnej cirkevnej samosprávnej organizácie, a keď nepochodil v Ríme, obrátil sa na Konštantínopol. Aj ináč postupoval obozretne, najmä pokiaľ ide o spojenectvo s Karolmanom, synom Ľudovítom pri rebéliách proti otcovi, Ľudovítovi Nemcovi. S postupom Rastislava medzi veľkomoravskými knižatami však nebola spokojnosť. Časť z nich asi pochopila, že spoločnému postupu Západu proti slovanským kmeňom, treba čeliť tiež spoločne. Netreba tieto skutočnosti spájať s nejakým slovanským cítením či vlastnenectvom, alebo niečím podobným. Na takéto zjednotenie doba nedozrela, aj keď realita by na takýto postup evokovala. Ciele boli oveľa pragmatickejšie. Proti spoločnému postupu Západu bolo treba priviesť tiež všetky ohrozené slovanské kmene k spoločnému postupu pri obrane zjednotením. Jazykové rozdiely boli zanedbateľné. Zjednotenie ohrozených kmeňov sa javilo ako nevyhnutné, bez ohľadu na to, či k nemu malo dôjsť rokovaním alebo násilím. Ale Rastislav sa pre taký postup nechcel rozhodnúť. Za jeho vlády nevčlenil do ríše ani jednu zo susedských slovanských krajín, nevnucoval im svoju politickú moc násilím ani rokovaním, nemal expanzívne zámery ako Franská ríša. Nespokojnosť veľkomoravských kniežat s jeho vládou preto narastala. Zdá sa, že na čele, alebo aspoň jedným z popredných nespokojencov bol Svätopluk.[3] Roku 862 sa preto obrátil na byzantského cisára Michala III. a v oficiálnom liste písal „my Sloveni … v našej reči...“ Keďže Česi, Poliaci i Rusi prijali kresťanstvo až o sto rokov neskôr po našich predkoch, označenie Sloveni muselo patriť Starým Slovákom. Michal III poslal Cyrila a Metoda. Cyril ešte v Carihrade zostavil abecedu – Cyriliku. Pred ich odchodom zvolal cisár synodu, na ktorej bola Staroslovenčina schválená ako liturgický jazyk.[1] Fótio poveril Cyrila a Metoda diplomatickou misiou k Chazarom ku Kaspickému moru. Metod cestu využil na štúdium hebrejčiny. Po návrate z úspešnej diplomatickej cesty sa im dostalo prijatia u cisára. Konštantín dostal miesto profesora, aby sa mohol venovať literárnej a výchovnej činnosti, Metod neprijal ponuku Fótia na miesto arcibiskupa a odišiel za opáta do kláštora Polychron, kde sa so slovanskými mníchmi začal pripravovať na misijnú činnosť medzi slovanským obyvateľstvom usadeným na území Byzantie a to skôr, ako prišlo posolstvo z Veľkej Moravy.[3] Podľa niektorých zdrojov bol Fótio Chazar. Fótio bol údajne veľmi vzdelaný, tak ako nikto pred ním a nik sa mu nevyrovnal. Vraj ho jeho múdrosť naučil židovský mág.[4] Cyril viedol dišpút s Arabmi v 856 a Chazarmi v 861 na tému trojedinného Boha, zvlášť na tému chápania tretej osoby – ducha. [3] Konštantín a Metod sa ich v rokoch 861/2 snažili získať pre kresťanstvo. [5] Cyril viedol na tému slovanského písma diskusiu s cisárom Michalom III a Bardasom. Zaujímal sa o to, či majú Slovania písmo. Dostalo sa mu odpovede, že aj keď usilovne pátrali, nič nenašli, čo by tomu nasvedčovalo. Vtedy vyslovil známu vetu „ kto dokáže napísať reč na vodu...“ cisár mu odpovedal „keď to budeš chcieť ty, tak ti to môže Boh dať...“ Takto povzbudený odišiel a so svojimi pomocníkmi „ zložil písmená a začal písať text evanjelia: Na počiatku bolo slovo a slovo bolo u Boha a Boh bolo slovo...“ V liste Rastislavovi a Svätoplukovi cisár oznamuje, že „ Boh… videl Tvoju vieru a usilovanie, učinil teraz v našich rokoch a zjavil písmená pre Váš jazyk, čo odprvu nebývalo, ale iba v prvé roky, aby ste sa aj vy prirátali k veľkým národom, ktoré slávia Boha svojím rodným jazykom. A tak sme Ti poslali toho, komu ich zjavil, muža vzácneho a pravoverného, veľmi učeného a filozofa.“ Cyril mal slovanských predkov, sám sa vyjadril takto „nejestvuje nič väčšie ako štúdium. Keď sa mi s jeho pomocou podarí získať vedomosti, budem hľadať česť a bohatstvo svojho pradeda.“[3] Po príchode na naše územie založili v roku 863 pravdepodobne školu, poskytujúcu najvyššie vzdelanie tej doby. Cyril bol pred tým profesorom filozofie na Carihradskej Akadémii, najvýznamnejšej univerzite tej doby. Archeologické výskumy uvádzajú, že Rastislav mal na Devíne sídlo sú súkromným kostolom byzantského typu, ktorého súčasťou bol aj nartex – miestnosť vyhradená pre žiakov, v ktorej kázali aj učili obaja učenci. Archeologička Šubjaková navrhuje nazývať túto školu Devínska univerzita. Cyril a Metod preložili cirkevné, ale aj právne texty do staroslovenčiny. Do ich príchodu sa užívalo právo zvykové. Učenci tiež spísali zbierku zákonov pre súdy Zákon sudnyj ljudem – prvú právnickú knihu v našich dejinách a zároveň štátotvorný dokument. Právnický spis „Napomenutie vladárom“ slúžil civilným potrebám štátu. Staroslovienčina bola nie len liturgickým, ale aj spisovným jazykom. Konštantínova staroslovanská báseň Proglas sa stala základom ďalšieho vývoja slovanskej poézie. V roku 1943 presvedčil americký slavista Roman Jakobson svet o veľkoleposti tejto básne, ktorá v 9. storočí, ani dlho po ňom nemala obdoby. Roku 868 schválil pápež Hadrián II staroslovenčinu ako štvrtý liturgický jazyk po gréčtine, latinčine a hebrejčine. [1] Tým, že neskôr vysvätil Metoda na arcibiskupa Sirmie (Sremska Mitrovica v Juhoslávii) a legáta pre Slovanov, udržal Moravu pre západnú cirkev. [6] Pri ceste s pripravenými učeníkmi do Konštantinopolu prišlo tam prišlo k politickému prevratu. Vierozvestci ostali neistý a tak sa ich cesta pretiahla. To sa dozvedel pápež a tak ich cesta skončila v Ríme a zámery Byzancie ostali nenaplnené.[3] Cyril zomrel v 869 v Ríme. V 870 v Nitre vládol Rastislavov synovec Svätopluk, ktorý uznal zvrchovanosť Franskej ríše, odstránil Rastislava a vydal ho frankom, ktorí ho oslepili, uväznili a tam umrel. [1] Aby sa Rastislav zbavil svojho ambiciózneho synovca na centrálnom dvorci ríše a vo svojej blízkosti, poslal ho do Nitry. Tým však len posilnil jeho predstavy o rozšírení ríše o ďalšie slovanské krajiny. Vyplýva to z poznámky z Fuldských análov v roku 869, že Karolmanov prúd mal smerovať „proti Rastislavovmu synovcovi Svätoplukovi, ktorý sa chystal na vojnu“. Fuldské anály v roku 870 uvádzajú „Rastislavov synovec Svätopluk, keďže mal na zreteli vlastné záujmy, poddal sa Karolmanovi spolu s kráľovstvom, v ktorom vládol. Tento skutok Rastislava veľmi rozhneval a tajne proti nemu osnoval úklady. Rozhodol sa preto dať Svätopluka počas hostiny nečakane zavraždiť. Ten sa však s Božou milosťou vyslobodil z nebezpečenstva smrti, pretože prv, ako by tí, čo ho mali zavraždiť, vstúpili do domu, vstal od stola, upozornený niekým, kto o týchto úkladoch vedel, a predstieral, že ide na lov so sokolmi. Tak vyviazol z pripravenej pasce. Keď Rastislav videl, že jeho zámer sa prezradil, začal so svojimi vojakmi Svätopluka prenasledovať. Spravodlivým Božím rozhodnutím sa však sám chytil do pasce, ktorú nastavil. Lebo práve tento synovec ho zajal a spútaného ho odovzdal Karolmanovi, a ten ho poslal do Bavorska...Karolman potom bez akéhokoľvek odporu vtrhol do jeho kráľovstva a obsadil všetky mestá a hradiská.“ S Karolmanovým vojskom roku 870 prišiel na Veľkú Moravu aj pasovský biskup Hermanarich, ktorý zajal Metoda, odvliekol ho, odsúdil a držal takmer tri roky vo väzení, kým nezasiahol pápež. Podľa M. Kučeru, priebeh udalosti naznačuje, že „ Svätopluk asi nemal v úmysle odstrániť Rastislava z panovníckeho stolca. Udalosti ukázali, že na to nebol vôbec pripravený… Keby sa bol chcel Svätopluk zmocniť centrálneho panovníckeho stolca, bol by sa Rastislava zbavil sám… Jeho spojenectvo s Karolmanom malo nepochybne iný cieľ, vychádzajúci z iného politického programu ako mal Rastislav… teritoriálne rozšíriť mocenskú veľkomoravskú bázu.“[3] Roku 874 pokrstil Metod české knieža Borivoja s jeho manželkou Ludmilov. Kresťanstvo Čechov teda nezačalo sv. Václavom. V roku 880 pápež Ján VIII. opätovne schválil staroslovenčinu ako liturgický jazyk s vymenoval Metoda za arcibiskupa svätej moravskej cirkvi. Zároveň tiež založil prvú známu diecézu nielen na Slovensku, ale v celej stredovýchodnej Európe. Ďalšie biskupstvá na okolí vznikli 968 – Poznaň, 973 – Praha, 1000 – Ostrihom, 1063 – Olomouc. Fransko – bavorský klérus vystupoval proti Cyrilovi a Metodovi, aj proti ich žiakom. Metod zomrel 885. 886 – 887 nitriansky franský biskup Wiching tvrdo prenasledoval ich žiakov, kňazov, diakonov. Niektorý sa zachránili útekom do Bulharska, niektorých predali judaistom do otroctva. Tých, ktorých vyviezli do Benátok vykúpil vyslanec Bizantského cisára Bazilea I. Východofranský kráľ Arnuf prepustil v roku 890 územie Bohemie pod zvrchovanosť Svätopluka. V roku 895 sa slovanské kniežatá z Bohemie odtrhli a odovzdali ju do vazalského poddanstva Arnufovi. Od chvíle českej zrady na prvom spoločnom útvare sa štát Čechov orientoval na Nemeckú ríšu. Nikdy nezaujal inú suverenitu, ako obmedzenú. Táto vazalská orientácia sa odrazila aj v germanizácii češtiny. [1] Spytihněv I. viedol českých vojvodov na Arnufov snem v Regensburgu. Ako syn Bořivoja I. a Ludmily z Pšova bol dedičom trónu a právoplatným nástupcom. Po smrti svojho otca sa postavil do čela protimoravskej opozície. Bolo to vlastne prirodzené, pretože z nástupníckych práv (i vzhľadom na jeho neplnoletosť) bol vytlačený veľkomoravským kniežaťom Svätoplukom I. Zdedil otcovo dielo a jeho postavenie, ktoré si vydobyl ako v stredných Čechách, tak i v celej českej kotline. Jeho nástup na český kniežací stolec je spojený s odtrhnutím Čiech od Moravy. Čechy sa v roku 895 vymanili zo závislosti na Veľkomoravskej ríši. V júli 895 usporiadal cisár Arnulf Korutánsky v Regensburgu snem, na ktorý sa dostavili všetci českí vojvodovia so Spytihněvom na čele. Tu bol donútený uznať zvrchovanosť Bavorov a podriadenosť českých krajín regensburskej cirkevnej diecéze. Súčasne sa pritom sťažoval na bezprávie, ktorého sa na Čechoch dopúšťali Moravania.[7] Svätopluk zomrel 894. Jeho nástupca Mojmír II. uzavrel zmluvu s Bavormi, napádajúcimi jeho ríšu. Starí Uhri napadli ríšu 902, 906 – pri obrane zahynul Mojmír II, 907 Uhri zvíťazili pri Bratislave. V tomto období začal rozpad ríše. Starý Uhri boli nútený sa usadiť po prehre s Ottom I. pri rieke Lech. Postupne obsadili celú Panóniu a juhozápad Slovenska. Sever a východ sa pripojili k Uhorsku až pred rokom 1100. Nitransky biskup Wiching intrigárstvom dosiahol, ze pápež Štefan II zakázal používať staroslovenčinu ako liturgický jazyk v 895. Devínska univerzita trvala 21 rokov, vychovala vyše 200 absolventov – boli to naši prví vzdelanci. Je možné ju označiť za najstaršiu univerzitu mimo Byzancie, prvú európsku univerzitu, ktorá predstihla vtedajšie strediská vzdelávania na území nebyzantskej Európy. Metodovi nasledovníci po väznení a vyhnaní z Veľkej Moravy v 885/886, prekročili hranice Bulharska a spolu s Naumom, Angelariusom a pravdepodobne Gorazdom tu založili dve univerzity s výučbou staroslovenčiny. Bulharsko prijalo kresťanstvo v 865 z Byzancie. Cisár Boris považoval prijatie staroslovanského jazyka za prostriedok politickej nezávislosti a stability Bulharska. Cisár pripravil založenie dvoch univerzít v Preslavi a v Ochide. Slovania teda mali tri univerzity asi tri storočia pred univerzitou v Bologni. Bulharské univerzity vychovali približne 3500 učencov. Univerzita v Orchide mala tiež nartex a jej pôdorys je tvarovo rovnaký, ako pôdorys Devínskej univerzity. Názov Veľká Morava zaviedol Pavol Jozef Šafárik v roku 1863, historicky správny je „megalé Marabía“ vzdialená / veľká Morava. Pojem Slovieni (Slověni) je novotvar z roku 1883 vymyslený českým publicistom Polívkom. Sľubný rozvoj Veľkomoravskej ríše bol zmarený pre mocenské záujmy Východofranskej ríše, východofranského kléru jurisdikčne podliehajúceho pápežovi, ktorému nevyhovoval Byzantský vplyv. Svojím prispela aj kultúrno politická krátkozrakosť a asi aj zištnosť Svätopluka. Veľkomoravská ríša vďaka byzantskej vzdelanosti stála na vyššej kultúrnej úrovni ako ktorákoľvek germánska krajina. Mala vlastné slovanské písmo – hlaholiku a kodifikoval ju pápež, najvyššia autorita tej doby. Stala sa štvrtým liturgickým jazykom vtedajšieho sveta. Boli položené základy literárnej činnosti v staroslovenskom jazyku, vnikla v ňom prvá právnická literatúra, jazyk bol spisovný a bola vytvorená cirkevná organizácia, ktorá mala v roku 898 biskupstvá v Nitre, Velehrade a Hradišti pri Mikulčiciach.[1] Rozhodnutie Rastislava a veľkomoravských Slovanov vytvoriť vlastný silný štát s vlastnou cirkevnou organizáciou, nezávislou na iných mocnostiach, bolo jediné možné východisko, ktoré položilo základy vyššej slovanskej a nielen slovenskej kultúre, vzdelaniu a písomníctvu. Významne ovplyvnilo formovanie Európy. Na Veľkej Morave sa nielen prekladali liturgické knihy a pomôcky, ale tvorila sa vlastná literatúra a spisba, vrátane právnickej. Preto pomenovanie Veľkomoravskej školy Cyrilom a vedenej Metodom ako „literárnej školy“, ako ju nazval S. Šmatlák je výstižné a presné. [3] **Zhrnutie** Úemie za Dunajom, za limes Romanum bolo osídlené našimi predkami už pred začiatkom nášho letopočtu. Žili tu medzi inými kmeňmi slobodne a nebojácne, vo vzájomnej neznášanlivosti. Ich spojeniu bránili vnútorné rozpory, prílišná sloboda, ale aj vplyv Rímskej politiky rozdeľuj a panuj. Vanio bol prvá bábka v riadení vonkajšej mocnosti na našom území, pod kontrolou Ríma. V treťom storočí stále pretrváva kontakt s Rímom na úrovni biskupov. Vznik Samovej ríše zjednotením kmeňov je krokom „hlasovania proti niekomu“. Nástupom Rastislava začal pokus o vytvorenie vlastného centra riadenia mimo dosah Frankov, ale pod vplyvom Biblickej koncepcie. Keďže existujú pramene, ktoré udávajú existenciu písomníctva pred Cyrilikou, ako zdôvodniť jej „vznik“ mimo Veľkú Moravu? Vytvorenie Cyriliky ešte mimo územia Slovanov je buď: - pokusom o redukciu existujúceho písomníctva (Do tejto doby si 800 rokov nevedel Rím poradiť so Slovanmi, preto mohlo prejsť na boj na vyššej priorite) - dehermetizáciou vedomostí, ktoré mal Cyril a Metod pre široké vrstvy Slovanov (Boj na tejto priorite nastal prevzatím procesu a jeho utlmením po ich smrti) Schválením Staroslovienčiny ako štvrtého liturgického jazyka nám dáva predstavu o význame našich predkov pre vtedajší rím a celý biblický projekt. Potrebovali otvoriť dvere na východ? Cesta na vysviacku prvých študentov do Konštantinopolu skončila v Ríme. Tu je možné vidieť aj prevzatie projektu dehermetizácie vzdelania pre Slovanov pod kuratelu Ríma. 869 Cyril umiera v Ríme 870 Svätopluk sa spája s Frankmi a rozhnevá si Rastislava. Nastáva vnútropolitický rozkol, ktorý vyústi oslepením Rastislava a jeho smrťou v Bavorsku. Opis udalostí hovorí o vyzradení plánu na zabitie Svätopluka a o Božej milosti. Tu môžeme vidieť rukopis farebnej revolúcie, kedy je z vonku podporený jeden vnútorný oponent. Výsledok sa dostavil o niekoľko rokov vo forme rozpadu ríše. Je možné nazvať Svätopluka prvým polihňupom v našich dejinách? V snahe uspokojiť svoje dobyvačné ambície v krátkodobom horizonte pochoval dlhodobé stabilizujúce ambície Rastislava. Rastislavovo oslepenie môže byť prvkom karmickým (matično - egregoriálnym?), kedy niečo nechcel vidieť. Je možné, že neochota prehovárať okolité Slovanské národy viedla k pomalému napredovaniu rastu ríše, čím síce posilnil jadro, ale ostalo relatívne osamotené a vnútorne rozpoltené. Alebo to bolo nevidenie biblickej koncepcie ako celku? Môžeme sa len dohadovať. No na tú dobu je to pre mňa zvláštny trest, oslepiť obávaného bojovníka a panovníka. Prečo sa ho rovno nezbavili? Metod pokrstil české knieža Borivoja s jeho manželkou Ludmilov. Opätovné schválenie staroslovenčiny v roku 880 ako liturgického jazyka pápežom. Vymenovanie Metoda za arcibiskupa svätej moravskej cirkvi. Zároveň založenie prvej známej diecézi nielen na Slovensku, ale v celej stredovýchodnej Európe. Opätovné schválenie môžeme vnímať ako akt potvrdenia politickej samostatnosti pred Frankmi, ktorým sa podvolil Svätopluk. Možno obava pápeža pred ďalším úspechom Veľkej Moravy, ale možno aj korekčný zásah proti Frankom a ich záujmom zo strany vyššieho riadenia. Metod zomrel 885. 886 – 887 nitriansky franský biskup Wiching tvrdo prenasleduje kňazov, diakonov a žiakov Cyrila a Metoda. Kráľ Arnuf pochopil odkaz pápeža a prepustil v roku 890 územie Bohemie pod zvrchovanosť Svätopluka. Smrť Svätopluka 894 a nástup Mojmíra II. Uzavrel mier s Bavormi, aby sa mohol venovať obrane pred Hunmi. V roku 895 sa slovanské kniežatá z Bohemie odtrhli od Veľkej Moravy. Od tých čias sa už nevymanili spod západného vazalstva. Spytihněv I. bol urazený na Svätopluka pre neuznanie jeho nástupníckych práv z dôvodu neplnoletosti a v Regensburgu uvádzal nedodržiavanie práv zo strany Veľkej Moravy. Môžeme sa na to pozerať ako na prvého polihňupa v dejinách Čiech, alebo ako prejav správania sa „zlatej mládeže“. Prišiel o status v mene stability ríše a nezmieril sa s tým. Tak hneď po smrti Svätopluka utekal k páničkovi po moc, ktorú si nevedel obhájiť sám. Štefan II. zakázal používať staroslovenčinu ako liturgický jazyk v 895. Koordinovaný tlak na Veľkú Moravu zo strany frankov a pápeža. Postupný rozpad Veľkej Moravy ako následok nepokračovania integračných snáh a politiky Rastislava. Podriadením sa Rímu bol utlmený rozvoj vzdelania na našom území na dlhé storočia. Slovania prišli o všetky tri univerzity, najmä ako výsledok „lobingu“ a intríg východofranského kléru v kombinácii s útlakom Ríma a oslabením pozície Byzancie. Ako vieme, GP sa z Egypta presúval cez Taliansko do Švajčiarska a Veľkej Británie. V Byzantskej ríši teda nemal zastúpenie, aj keď určite tam mal svoj vplyv. Využitie Cyrila a Metoda, ako poslov novej viery mohlo byť pokusom o „Druhý Sinajský pochod“, o vytvorenie odpovedi globalizácie pod vládou Biblickej koncepcie vytvorením protipólu vo forme slovanského obrodenia, skultúrnenia odolných obyvateľov, s ktorými si sami Byzantíci nevedeli poradiť. V zmysle uvedených faktov nemám pocit, že by si GP chcel podmaniť našich predkov diplomatickou hrou od chrbta cez Byzanciu. Skôr som názoru, že išlo o Bizantský projekt, možno s Chazarským vplyvom, ktorý bol prevzatý pod kontrolu Ríma a po smrti kľúčových účastníkov poctivo utlmený. Či už bolo cieľom Byzancie vytvorenie nárazníkovej zóny medzi Rímom a Konštantinopolom, alebo im šlo o vyriešenie si vnútorných problémov s nepoddajnými Slovanmi z uvedených textov nie je jasné. Timura tiež uvádza, že Byzancia riešila vnútorné problémy so Slovanmi už pred požiadavkou o vyslanie mudrcov na Veľkú Moravu. Preto oni toto pozvanie využili a pripravený projekt kultúrneho obohatenia kresťanstvom opsunuli našim predkom priamo do ich centra. Odpoveď na niektoré otázky vyššie uvedené si vyžaduje cielený dejepisný výskum, ktorý však podľa môjho názoru veľmi nezmení vytvorenú politicko sociálnu mozaiku. Vznik Veľkej Moravy bol zapríčinený pragmatickým prístupom ako odpoveď na rastúci tlak Biblického projektu najmä zo západnej strany spoza Dunaja. Jeho rozvoj bol veľmi správne diplomaticky podchytený Rastislavom, no málo ambiciózne sa staval k jeho rozšíreniu, čo sa mu napokon stalo osudným v konaní jeho synovca Svätopluka, podporeného vnútroštátnym tlakom na rozšírenie ríše, ako aj vonkajším pôsobením „Božej sily“ za výdatnej podpory východných Frankov. Po smrti Cyrila, Metoda a Svätopluka došlo k strate kontroly a jej prevzatím vonkajšími subjektami riadenia, najmä východofranského kléru a pápeža. S dôslednosťou bola zničená vrstva Slovanskej inteligencie, ako nástupníkov Cyrila a Metoda, ako aj tri univerzity. Následne bolo riadenie nad našim územím postupne predávané do rúk Hunov, ktorý zavŕšili preberanie moci okolo roku 1100. Ako vieme z gentických výskumov, Hunovia sú naši príbuzný, došlo k preneseniu ich kultúry na našich predkov. Preto predanie riadania im je priamim zamedzením porakčovania čo i len samovoľného rozvoja kultúry prinesenej Cyrilom a Metodom. Ak vezmeme trvanie Veľkej Moravy od roku cca 820 do roku 895, tak základy štátnosti vybudované v priebehu 75 rokov boli likvidované ďalších 205 rokov. Je vidieť, že tieto základy boli silné a stabilné. **Duchovné príčiny a zmeny kultúry v priebehu dejín** V tejto časti som zhromaždil citáty dobových autorov, ktorí opisujú správanie sa a život našich predkov v rôznych obdobiach. Všetky citáty pochádzajú z [3]. Kladiem si otázku, prečo došlo k danému vývoju dejín. Všetko je podmienené mravnosťou ľudí a preto ak sa chceme vyvarovať opakovaniu tohto scenára, je potrebné nájsť mravné príčiny vývoja situácie. Nesvornosť Slovanov mala svoje príčiny o ktorých píše Pseudo-Mauríkios (587 – 603) v diele Strategikon „nestrpia nadvládu a navzájom sa nenávidia... Pretože u nich je veľa pohlavárov, ktorí sú medzi sebou nesvorní, odporúča sa získať si niektorých z nich, alebo prehováraním, alebo radmi, a to najmä tých, čo sú blízko hraníc, a na ostatných útočiť, aby vojna so všetkými neumožnila ich zjednotenie alebo i vládu jednotlivca.“ V čase nebezpečenstva sa vedeli spojiť. List Slovanov Byzantíncom, zaznamenaný Theofylaktom Simokattesom (586 – 602) v „Rozprávaní kroník o udalostiach 6. až 8. storočia“ ktorý Byzantíncom priniesol posol Koch „Rimania porušili mier, ustanovenia zmluvy so nedodržiavajú, platnosť dohody potvrdená soľou bola zrušená, zmizla úcta k vernosti, prísaha potvrdzujúca mier bola pošliapaná. Dunaj vidí javisko nepriateľstva… Vy ste naučili barbarov ničomnosti. My by sme nepoznali porušovanie zmlúv, keby sme vo vás neboli našli učiteľov lži. Vojna nepoznala, že by ste sa správali pokojne, a oko mieru vás neuvidelo nebojovných. Keď vedieš vojnu, si nespravodlivý, keď uzatváraš mier, spôsobuješ ťažkosti. Kedy sa ti bude môcť veriť, že miluješ pokoj bez vojny? Veliteľ, maj v úcte našu včerajšiu ľudskosť… Vojna sa vedie proti nám i proti bohom, lebo je obliehaná tvŕdza prísah, lepšie je týrané horším, lesť má slobodu prejavu, lži sa zveruje vláda, spupnosť vytiahla do poľa pred očami všetkých. I takto vedeli Slovania hovoriť o vierolomnosti Byzantíncov, o čo viac vierolomnosti a zla muselo byť na strane germánskych kmeňov pri výbojoch proti Slovanom. Aj o vojnovom majstrovstve, odvahe a statočnosti, ale aj o ukrutnosti, s akou Slovania viedli boj hovoria písomné pramene. Ibrahim ibn Jacqub uvádza „Slovania sú odvážni a statoční.“ Podobne Abu Hamid al-Garnati, ktorý žil tri roky v Uhorsku, sa o Slovanoch vyjadril „sú veľmi statoční.“ Prokopia zase zaujalo „všetci majú vysokú a silnú postavu“. Ján z Efezu pre zmenu hovoril o „prekliatom národe Slovanov, ktorý prešiel cez kraje Tesálie a Trácie celou Heladou, zaujal veľa miest a pevností, ovládol, pálil a pustošil i zaujal kraj a usadil sa v ňom slobodne a bez obavy ako na svojom vlastnom.“(581-583). A „do dnešného dňa, a to v roku 583, bývajú, sedia spokojne v rímskych provinciách bez starostí a strachu, rabujúc, vraždiac a páliac, obohacujúc sa a prisvojujúc si zlato a striebro, konské stáda a veľa zbraní. Naučili sa viesť vojnu lepšie ako Rimania“. Prokopios popisuje, ako Slovania drancovali a spustošili „všetky trácke a ilýrske územia a obliehaním sa zmocnili početných pevností, hoci predtým nikdy neútočili na hradby… až po more a zmocnili sa útokom prímorského mesta Toperos, hoci malo vojenskú posádku.“ Z opevneného mesta vylákali klamným ústupom posádku, ktorá sa vydala na prenasledovanie a potom hlavné sily zaútočili na mesto. „Opreli rebríky o hradby a útokom sa zmocnili mesta. Rýchlo pobili mužov v počte pätnásťtisíc, ulúpili majetok a deti a ženy vzali ako otrokov.“ V inom prípade opisuje, ako Slovania prenasledovaný riadnym Byzantským vojskom zaujali obranné postavenie na vŕšku a pripravili sa na boj. Byzantské vojsko sa zastavilo a tri dni naberalo odvahu na útok. Keď napokon zaútočilo „nastal urputný boj a Rimania boli úplne porazení. Vydrancovali krajinu zvanú Astika (v európskej časti Turecka), ktorá do tých čias zostala nedotknutá, a tak sa im naskytla bohatá korisť. Spustošili rozsiahle územie a dorazili až k Dolným hradbám, vzdialeným čosi viac než deň cesty od Byzantia“ t. j Konštantinopolu. Prokopius oceňuje vlastnosti slovanských bojovníkov iba vtedy, ak sú v byzantskom vojsku. Teofylaktos Simokattes uvádza, že pri výsluchu slovanských zajatcov, ktorý viedol Alexandros „mučením“ títo „akoby nemali rozum, nič si nerobili z toho, či pri mučení zomrú a znášali bolesť spôsobovanú mukami, akoby postihovala cudzie telá“. Pseudo-Mauríkios v Strategikon hovorí o Slovanoch, že sa nedajú „zvábiť darmi“. Podľa Prokopia „veria, že je jediný Boh, tvorca hromu a jediný pán všetkých vecí, a obetujú mu býky a iné zvieratá všetkého druhu. Nevedia, čo je neľútostný osud, a napokon, ani mu neprisudzujú nejaký vplyv na ľudí.“ Na inom mieste hovorí „Uctievajú aj rieky, vodné víly a ďalšie božstvá, obetujú im všetkým a pri obetiach poznávajú veštby… Ak tiahnu do boja, väčšinou údu peši proti nepriateľom; v rukách nesú malé štíty a kopije, ale nenosia pancier. Niektorí nemajú ani košeľu, ani plášť, ale obliekajú si nohavice do pása a tak sa vydávajú do boja proti nepriateľovi… Vedú život drsný a primitívny… Nie sú však zlomyseľní a zákerní...“ Svedectvo o asimilácii výbojných kmeňov Slovanov podáva Lev VI Múdry (886 – 912) v spise o vojnovej taktike: „Slovanské kmene sa navzájom podobali spôsobom života a mravov. Boli tiež slobodné a nechceli žiť v otroctve alebo poddanstve, najmä vtedy, keď bývali v pôvodnej vlasti za Dunajom. Keď sa odtiaľto presťahovali a boli prinútení prijať poddanstvo, nechceli dobrovoľne poslúchať nikoho iného, iba samých seba. Pokladali totiž za lepšie trpieť pod útlakom vládcov pochádzajúcich z ich vlastného kmeňa, ako slúžiť a podliehať romajským zákonom. Ak tí, ktorí prijali sviatosť spásonosného krstu, žijú týmto spôsobom života až do dnešných čias podľa zaužívaných zvykov svojej dávnej slobody. Mali hojnosť mužov a dobre znášali útrapy. Vydržali horúčavy, mráz, dážď, nedostatočnosť odevov i životných potrieb.“ Pre slovanov hromadenie majetku nebolo zmyslom. Potvrdzuje to aj Al-Marwazi v 11 storočí „Slovania nemajú veľa imania“. Ibrahim ibn Jackub v polovici 10. storočia píše „veľmi usilovne obrábajú pôdu a zabezpečujú si živnosť. V tom predčia všetky severné národy.“ [3] V ranných opisoch, pochádzajúcich z obdobia pred Veľkou Moravou je opisovaná bojovnosť, sloboda, neohrozenosť, ale aj krutosť v boji, branie zajatcov a rabovanie majetku našimi predkami. V čase mieru boli však pokojní a ich výboje mali skôr obranný charakter voči útokom zvonku, kedy prechádzali do divokého živelného a krutého protiútoku. Opisy z dôb po Veľkej Morave ich opisujú ako pracovitých poľnohospodátov, ktorí nemajú veľa majetku. Tieto dva diametrálne odlišné opisy môžeme brať ako popis dopadu vysokej kultúry Byzancie privezenej na naše územie, ale zároveň aj ako dopad zmeny jazykových a kultúrnych vlastností pôvodného etnika pod vplyvom tejto vzdelanosti. Otázny je vplyv písomníctva a kodifikácie spisovného jazyka. Niektoré dnešné zdroje tvrdia, že zavedením Cyriliky boli našim predkom odstránené nielen niektoré písmená, ale aj obrazné pomenovania nesené týmito písmenami. Ako dobre poznáme: „Mnohé veci sú nám nepochopiteľné nie pre to, že náš rozum je slabý, ale preto, že podstata veci nezapadá do okruhu našich pojmov.“ Ak výjdeme z predpokladu, že široká spoločnosť bola naozaj negramotná a písomníctvo udržiaval len žrečský stav, potom dehermetizácia deformovanou Cyrilikou mohla byť práve takýmto odstránením okruhov niektorých pojmov. Prešlo niekoľko generácií a národy ktoré sa nikomu nedali pokoriť skrotli. Ich žreci neboli schopní rozlíšenia a spoločnosť degradovala pod vedením kultúry Hunov. Ako však vidíme aj na rozkole medzi Rastislavom a Svätoplukom, výrazná časť spoločnosti, najmä riadiace kádre mali na prvom mieste vlastný prospech pred prospechom ríše. V kombinácii s opustením pôvodného práva a nastolením monarchistických prvkov sa mohli vzdialiť od spoločnosti. Ich túžba po neobmedzenej slobode na úkor iných národov ich uvrhla do tisícročnej poroby, kedy boli oni sami podriadení vyššiemu riadeniu. **Záver** Vznik Veľkej Moravy, ako prvého štátotvorného útvaru na území Európy postaveného na národnom princípe bol objektívnym javom v reakcii na tlak Biblickej koncepcie. Výborným politickým rozhodnutím Rastislava bola vytvorená vlastná cirkevná správa, čo umožnilo slobodu na vyšších prioritách riadenia a následný prudký vzrast vzdelanosti importovanej z Byzancie. Založenie troch vysokých škôl dalo vzniknúť množstvu národne orientovaných kádrov, ktoré študovali a tvorili v rodnej reči liturgické, právnické, štátnické a literárne texty. Vzdelanosťou predbehli dobu o niekoľko storočí a likvidácia týchto základov štátu trvala takmer tri krát dlhšie, ako ich budovanie. Prevzatie projektu pod vedenie GP prebehlo pravdepodobne v čase cesty prvých učencov na vysviacku do Byzancie, ktorá sa skončila v Ríme. Využitím vnútorných rozporov došlo k odstráneniu Rastislava, čo bolo začiatkom konca Veľkej Moravy. O tom, čo ďalej a ako tieto poznatky využiť v dnešnej dobe mám stručnú predstavu, ktorú predložím do diskusie v samostatnom článku. Buďte zdraví. Použitá literatúra 1 Ján Dudáš – Absurdity vysokých škôl a inteligencie na Slovensku, 2011, VSSS 2 http://www.e-stredovek.cz/view.php?cisloclanku=2006011101 3 Viktor Timura – Zamlčané dejiny, Eko-konzult, 2016 4 https://www.youtube.com/watch?v=X3eMAZ9V5ok 5 https://sk.wikipedia.org/wiki/Chazari 6 https://sk.wikipedia.org/wiki/Hadri%C3%A1n_II 7 https://sk.wikipedia.org/wiki/Spytihn%C4%9Bv_I
Upravené 28. 1. 2021 o 00:24

Je dobré, že v zdrojoch spomínaš i takého V. Timura, pozri tento jeho nedávny záznam. Jasne tam popisuje ako boli novodobé dejiny o Slovanoch utvárané pri vzniku Nemeckej ríše a je to základom na školách dodnes.
https://youtu.be/kk2rUjjBhdc


K kniežaťu Samovi, tá historka o kupcovi vznikla vo franskej kronike a je pripisovaná franskému historikovi Fredgardu Scholastikovi. Boli to doby kedy Frankovia na Slovanov stále útočili, bol to nepriateľský kronikár. Bude písať ódy na nepriateľa?
Ak sa žiarovka stále nezapla...
...Slovania boli mierumilovný a odmietali otrokárstvo a krvavé obete. Zober si aký priestor dostávajú v histórii Frankovia, Rímania, Gréci,... všetko otrokárske kultúry (pre GP výhodné, poukazovať, že inak ako parazitizmom to akože nejde...).


Takže akože Slovania si vyberú za svojho najschopnejšieho VOJVODCU, ktorému nedokázali nepriateľský historici odoprieť víťazstvá a vládnuce shcopnosti, obchodníka z nepriateľského národa z prostredia kultúry, ktorá ich chcela zotročiť?


To je ako napísať, že Warrena Buffeta si rusi zvolili za svojho prezidenta a ten potom vyhral nad USA.



Ako vieme, GP sa z Egypta presúval cez Taliansko do Švajčiarska a Veľkej Británie. V Byzantskej ríši teda nemal zastúpenie, aj keď určite tam mal svoj vplyv.



Nie nevieme, kde je GP. Vieme len o presunoch jeho centrách riadenia.


Celé som to nečítal, keď to nie je vystavané na dobrých základoch tak to nedáva zmysel. Akurát so záverným odstavcom sa dá v istej miere súhlasiť.
Jedno viem iste, tým ako sa GP snaží už storočia vymazať, meniť a tutlať informácie o našich predkoch, musel tu vidieť extrémne nebezpečnú konkurenciu.


A nemyslím si, že závoj istiny o našich predkov sa odhalí skôr ako sa Rusko postaví plne na vlastné nohy a začnú u nás prevládať myšlienky KSB.


Buď zdraví.


Je dobré, že v zdrojoch spomínaš i takého V. Timura, pozri tento jeho nedávny záznam. Jasne tam popisuje ako boli novodobé dejiny o Slovanoch utvárané pri vzniku Nemeckej ríše a je to základom na školách dodnes. https://youtu.be/kk2rUjjBhdc K kniežaťu Samovi, tá historka o kupcovi vznikla vo franskej kronike a je pripisovaná franskému historikovi Fredgardu Scholastikovi. Boli to doby kedy Frankovia na Slovanov stále útočili, bol to nepriateľský kronikár. Bude písať ódy na nepriateľa? Ak sa žiarovka stále nezapla... ...Slovania boli mierumilovný a odmietali otrokárstvo a krvavé obete. Zober si aký priestor dostávajú v histórii Frankovia, Rímania, Gréci,... všetko otrokárske kultúry (pre GP výhodné, poukazovať, že inak ako parazitizmom to akože nejde...). Takže akože Slovania si vyberú za svojho najschopnejšieho VOJVODCU, ktorému nedokázali nepriateľský historici odoprieť víťazstvá a vládnuce shcopnosti, obchodníka z nepriateľského národa z prostredia kultúry, ktorá ich chcela zotročiť? To je ako napísať, že Warrena Buffeta si rusi zvolili za svojho prezidenta a ten potom vyhral nad USA. > Ako vieme, GP sa z Egypta presúval cez Taliansko do Švajčiarska a Veľkej Británie. V Byzantskej ríši teda nemal zastúpenie, aj keď určite tam mal svoj vplyv. Nie nevieme, kde je GP. Vieme len o presunoch jeho centrách riadenia. Celé som to nečítal, keď to nie je vystavané na dobrých základoch tak to nedáva zmysel. Akurát so záverným odstavcom sa dá v istej miere súhlasiť. Jedno viem iste, tým ako sa GP snaží už storočia vymazať, meniť a tutlať informácie o našich predkoch, musel tu vidieť extrémne nebezpečnú konkurenciu. A nemyslím si, že závoj istiny o našich predkov sa odhalí skôr ako sa Rusko postaví plne na vlastné nohy a začnú u nás prevládať myšlienky KSB. Buď zdraví.

To je ako napísať, že Warrena Buffeta si rusi zvolili za svojho prezidenta a ten potom vyhral nad USA.


V podstate si vyjadril celý môj problém s oficiálnou dejinnou vedou, kde opisujú Slovanov ako polovzdelaných krvilačných menejcenných divochov, ktorí sa vzpierajú Západnej "kultúre" a nedokážu sa zjednotiť pod vlastným vedením.


[quote="pid:1731, uid:217"]To je ako napísať, že Warrena Buffeta si rusi zvolili za svojho prezidenta a ten potom vyhral nad USA.[/quote] V podstate si vyjadril celý môj problém s oficiálnou dejinnou vedou, kde opisujú Slovanov ako polovzdelaných krvilačných menejcenných divochov, ktorí sa vzpierajú Západnej "kultúre" a nedokážu sa zjednotiť pod vlastným vedením.

Moderátor

Upravené 28. 1. 2021 o 16:48

Takže akože Slovania si vyberú za svojho najschopnejšieho VOJVODCU, ktorému nedokázali nepriateľský historici odoprieť víťazstvá a vládnuce shcopnosti, obchodníka z nepriateľského národa z prostredia kultúry, ktorá ich chcela zotročiť?


Celé som to nečítal, keď to nie je vystavané na dobrých základoch tak to nedáva zmysel. Akurát so záverným odstavcom sa dá v istej miere súhlasiť.


Vďaka Ti za komentár, mám z neho však pocit, že si odsúdil knihu podľa obalu. Ako je možné na zlých zdrojoch vystavať zaver s ktorým sa dá v istej miere súhlasiť?


Dudášovi za jeho knihu na dvere zaklopala NAKA, vo svojom 350 stranovvom diele cituje viac ako 450 zdrojov a ak by si ju čítal, dočítal by si sa ten istý nazor, že naše dejiny sú prekrútené.
Dudáš nemá nadhľad ces KSB, na rozdiel od Timuru, ktorý vo svojej knihe cituje napr. aj leva-net. Je to však vedec a patriot.


Prečo si zvolili Sama? Pre to isté, prečo počúvali učenie Cyrila a Metoda. Mohol to byť náš krajan, ako títo dvaja 200 rokov po ňom. Vo vzťahu k Veľkej Morave si myslím, že jeho pôvod nemá váhu.


Ak sa žiarovka stále nezapla...
...Slovania boli mierumilovný a odmietali otrokárstvo a krvavé obete.


Brali zajatcov, ktorí boli povinní si odpracovať škody, ktoré spôsobili a následne ich prepúšťali. Mnoho z nich u Slovanov ostávalo a zakladalo s nimi rodiny. V tomto sa zhodnú obe streny dejepisneho spektra. Nieje to otrokárstvo, no nieje to ani sloboda. Čo to bolo môžeme odhadnúť z vývoja samotných dejín, pretože všetko sa deje podľa našej mravnosti najlepším možným spôsobom. Ak sa nám dialo niečo nepríjemné, asi boli kroky našich predkov na vnútornej hranici Božieho dopustenia. Ak by boli za touto hranicou, dnes tu nevedieme diskusiu rovnako, ako ju nevedú mnohé iné národy stratené v dejinách.


Naša karma očividne neumožníla a stále neumožňuje slobodný rozvoj. Pritom som toho názoru, že koncept karmy nieje v rozpore s KSB. Je možné ju vnímať ako koryto Božieho zámeru, ktoré ohraničuje mieru Božieho dopustenia. Obrazne niečo ako rieka života. Kto sa dostane na jej breh, plynutie so životom sa preňho končí. Kto sa drží v strede prúdu, má šancu sa bez veľkej námahy dostať do mora. A toto plynutie rieky života nášho národa je možné nájsť ako tenkú niť aj v, podľa teba, zlých faktologických základoch. To len na okraj pre objasnenie môjho pohľadu na hore uvedený text. Mimochodom, aj patriotické zdroje sú častokrát neobjektívne, už len z princípu ich vzniku subjektom. Viď spomenutý Dudáš, alebo mnou predložený koncept.


Pokiaľ máš svoj odlišný pohľad na mnou vyvodené závery, predlož nám ho do diskusie aj so zdrojmi, na ktorých ho zakladáš, nech môžeme vyskladať objekrtivnejší obraz Veľkej Moravy.


Buď zdravý


[quote="pid:1731, uid:217"]Takže akože Slovania si vyberú za svojho najschopnejšieho VOJVODCU, ktorému nedokázali nepriateľský historici odoprieť víťazstvá a vládnuce shcopnosti, obchodníka z nepriateľského národa z prostredia kultúry, ktorá ich chcela zotročiť?[/quote] [quote="pid:1731, uid:217"]Celé som to nečítal, keď to nie je vystavané na dobrých základoch tak to nedáva zmysel. Akurát so záverným odstavcom sa dá v istej miere súhlasiť.[/quote] Vďaka Ti za komentár, mám z neho však pocit, že si odsúdil knihu podľa obalu. Ako je možné na zlých zdrojoch vystavať zaver s ktorým sa dá v istej miere súhlasiť? Dudášovi za jeho knihu na dvere zaklopala NAKA, vo svojom 350 stranovvom diele cituje viac ako 450 zdrojov a ak by si ju čítal, dočítal by si sa ten istý nazor, že naše dejiny sú prekrútené. Dudáš nemá nadhľad ces KSB, na rozdiel od Timuru, ktorý vo svojej knihe cituje napr. aj leva-net. Je to však vedec a patriot. Prečo si zvolili Sama? Pre to isté, prečo počúvali učenie Cyrila a Metoda. Mohol to byť náš krajan, ako títo dvaja 200 rokov po ňom. Vo vzťahu k Veľkej Morave si myslím, že jeho pôvod nemá váhu. [quote="pid:1731, uid:217"]Ak sa žiarovka stále nezapla... ...Slovania boli mierumilovný a odmietali otrokárstvo a krvavé obete.[/quote] Brali zajatcov, ktorí boli povinní si odpracovať škody, ktoré spôsobili a následne ich prepúšťali. Mnoho z nich u Slovanov ostávalo a zakladalo s nimi rodiny. V tomto sa zhodnú obe streny dejepisneho spektra. Nieje to otrokárstvo, no nieje to ani sloboda. Čo to bolo môžeme odhadnúť z vývoja samotných dejín, pretože všetko sa deje podľa našej mravnosti najlepším možným spôsobom. Ak sa nám dialo niečo nepríjemné, asi boli kroky našich predkov na vnútornej hranici Božieho dopustenia. Ak by boli za touto hranicou, dnes tu nevedieme diskusiu rovnako, ako ju nevedú mnohé iné národy stratené v dejinách. Naša karma očividne neumožníla a stále neumožňuje slobodný rozvoj. Pritom som toho názoru, že koncept karmy nieje v rozpore s KSB. Je možné ju vnímať ako koryto Božieho zámeru, ktoré ohraničuje mieru Božieho dopustenia. Obrazne niečo ako rieka života. Kto sa dostane na jej breh, plynutie so životom sa preňho končí. Kto sa drží v strede prúdu, má šancu sa bez veľkej námahy dostať do mora. A toto plynutie rieky života nášho národa je možné nájsť ako tenkú niť aj v, podľa teba, zlých faktologických základoch. To len na okraj pre objasnenie môjho pohľadu na hore uvedený text. Mimochodom, aj patriotické zdroje sú častokrát neobjektívne, už len z princípu ich vzniku subjektom. Viď spomenutý Dudáš, alebo mnou predložený koncept. Pokiaľ máš svoj odlišný pohľad na mnou vyvodené závery, predlož nám ho do diskusie aj so zdrojmi, na ktorých ho zakladáš, nech môžeme vyskladať objekrtivnejší obraz Veľkej Moravy. Buď zdravý
Upravené 28. 1. 2021 o 17:48

Denník N sa rozhodol, že Slovania používali starogermánske písmo ešte pred svojou hlaholikou. Článok by mal byť odomknutý.


https://dennikn.sk/2266483/najstarsim-pismom-u-slovanov-nie-je-hlaholika-ale-starogermanske-runy/?ref=tit


Denník N sa rozhodol, že Slovania používali starogermánske písmo ešte pred svojou hlaholikou. Článok by mal byť odomknutý. https://dennikn.sk/2266483/najstarsim-pismom-u-slovanov-nie-je-hlaholika-ale-starogermanske-runy/?ref=tit

Denník N sa rozhodol, že Slovania používali starogermánske písmo ešte pred svojou hlaholikou.


Na iDnes dnes také: Nejstarším archeologicky doloženým písmem u Slovanů není hlaholice, ale starogermánské runy
https://www.idnes.cz/brno/zpravy/pismo-hlaholice-runy-slovane-kost-lany-breclav-vedci.A210211_093031_brno-zpravy_klu?


[quote="pid:3358, uid:127"]Denník N sa rozhodol, že Slovania používali starogermánske písmo ešte pred svojou hlaholikou.[/quote] Na iDnes dnes také: Nejstarším archeologicky doloženým písmem u Slovanů není hlaholice, ale starogermánské runy https://www.idnes.cz/brno/zpravy/pismo-hlaholice-runy-slovane-kost-lany-breclav-vedci.A210211_093031_brno-zpravy_klu?

starogermánské runy

A kdo řekl, že ty runy jsou starogermánské?
A kdo vůbec řekl, že tzv. staří Germáni byli to, za co jsou (h)iz-tóry-ky vydáváni?


[quote="pid:3362, uid:101"]starogermánské runy[/quote] A kdo řekl, že ty runy jsou starogermánské? A kdo vůbec řekl, že tzv. staří Germáni byli to, za co jsou (h)iz-tóry-ky vydáváni?

nech si precitaju benediktina Orbiniho a jeho Kralovstvo Slovanov, zistia ze germani vznikli az genocidou slovanskych kmenov na uzemi "germanie".


nech si precitaju benediktina Orbiniho a jeho Kralovstvo Slovanov, zistia ze germani vznikli az genocidou slovanskych kmenov na uzemi "germanie".

ze germani vznikli az genocidou slovanskych kmenov na uzemi "germanie"

Něco jako novodobí/němečtí "Prusové" v P-rusku. Národ přejmenovaný (po kolikáté už) podle země, jejíž obyvatele právě vyvraždil a zemi ukradl.


[quote="pid:3446, uid:252"]ze germani vznikli az genocidou slovanskych kmenov na uzemi "germanie"[/quote] Něco jako novodobí/němečtí "Prusové" v P-rusku. Národ přejmenovaný (po kolikáté už) podle země, jejíž obyvatele právě vyvraždil a zemi ukradl.
Upravené 12. 2. 2021 o 11:05

inak naozaj zaujimave ze Germani....ked uz tak snad Kelti....alebo predchodcovia Vikingov, tam je to zname....ved Germani v nasich koncinach v tom case nezili


inak naozaj zaujimave ze Germani....ked uz tak snad Kelti....alebo predchodcovia Vikingov, tam je to zname....ved Germani v nasich koncinach v tom case nezili

Nejstarším archeologicky doloženým písmem u Slovanů není hlaholice, ale starogermánské runy

Klausův Weigl vrací úder:


"Jiří Weigl: O nedostatku kritického myšlení
Brněnští archeologové prý na jižní Moravě objevili zvířecí kost údajně z doby kolem roku 600 n. l. pokrytou vrypy, v nichž vědci rozpoznali starogermánské runy. ... Nijak z toho ale neplyne, že autory údajných starogermánských run na kosti byli Slované, a nikoliv například germánský kupec na cestách. Výkřiky, že nález prokázal, že první písmo Slovanů nebyla cyrilometodějská hlaholice, ale germánské runy, a tudíž že Slované byli dávno před byzantskou misií součástí západního světa, bych očekával možná v dědictví Himmlerovy organizace Forschungsgemeinschaft Deutsches Ahnenerbe, v éře nacismu blouznivě hledající doklady nadřazenosti starých Germánů a Árijců, ale ne od seriózních archeologů Masarykovy univerzity."
https://www.parlamentnilisty.cz/arena/nazory-a-petice/Jiri-Weigl-O-nedostatku-kritickeho-mysleni-653762


[quote="pid:3362, uid:101"]Nejstarším archeologicky doloženým písmem u Slovanů není hlaholice, ale starogermánské runy[/quote] Klausův Weigl vrací úder: "Jiří Weigl: O nedostatku kritického myšlení Brněnští archeologové prý na jižní Moravě objevili zvířecí kost údajně z doby kolem roku 600 n. l. pokrytou vrypy, v nichž vědci rozpoznali starogermánské runy. ... Nijak z toho ale neplyne, že autory **údajných** starogermánských run na kosti byli Slované, a nikoliv například germánský kupec na cestách. Výkřiky, že nález prokázal, že první písmo Slovanů nebyla cyrilometodějská hlaholice, ale germánské runy, a tudíž že Slované byli dávno před byzantskou misií součástí západního světa, bych očekával možná v dědictví Himmlerovy organizace Forschungsgemeinschaft Deutsches Ahnenerbe, v éře nacismu blouznivě hledající doklady nadřazenosti starých Germánů a Árijců, ale ne od seriózních archeologů Masarykovy univerzity." https://www.parlamentnilisty.cz/arena/nazory-a-petice/Jiri-Weigl-O-nedostatku-kritickeho-mysleni-653762
1.46k
10
8
Živá ukážka
Zadajte minimálne 10 znak(y/ov)
UPOZORNENIE: Spomenuli ste používateľov %MENTIONS%, no oni túto správu nevidia a nedostanú oznámenie
Ukladá sa…
Uložené
S vybrat(ou/ými) položk(ou/ami) Zrušiť výber príspevkov Zobraziť vybraté príspevky
Všetky príspevky v tejto téme budú odstránen(é/ý)
Čakajúci koncept… Kliknutím sa vrátite k úpravám
Zahodiť koncept