História
DMK blog a názory

Vážení priatelia. Dovolím si využiť túto platformu na zverejňovanie svojich úvah a reakcií na ne. Týkajú sa jednak histórie v čistej forme, ale niekedy ide o priame spojenie histórie s extrapoláciou na súčasnosť. Ako prvé chcem uverejniť svoj článok o Vlajkách na území Slovenska, následne voľné pokračovanie tejto témy.


Vážení priatelia. Dovolím si využiť túto platformu na zverejňovanie svojich úvah a reakcií na ne. Týkajú sa jednak histórie v čistej forme, ale niekedy ide o priame spojenie histórie s extrapoláciou na súčasnosť. Ako prvé chcem uverejniť svoj článok o Vlajkách na území Slovenska, následne voľné pokračovanie tejto témy.

Priatelia, ako viete, články obsahujú aj obrázky. Tie mi však do tohto blogu nechce prekopírovať. Budem veľmi rád, keď mi poradíte, ako svoj dokument vo Worde dostanem celý na túto stránku. Vopred ďakujem.


Priatelia, ako viete, články obsahujú aj obrázky. Tie mi však do tohto blogu nechce prekopírovať. Budem veľmi rád, keď mi poradíte, ako svoj dokument vo Worde dostanem celý na túto stránku. Vopred ďakujem.

Klikni na tu šípku a tam vložíš dokument


Klikni na tu šípku a tam vložíš dokument

Ako prvé chcem uverejniť svoj článok o Vlajkách na území Slovenska

Pozdě, ale možná si počteš, protože se díky Tvému článku rozvinulo na tomto fóru celkem rozsáhlé vlákno, viz zde
Na Levanete bol publikovaný tento skvelý článok:
http://leva-net.webnode.cz/products/vlajky-na-uzemi-slovenska-a-ich-vyznam/

S pokračováním
následne voľné pokračovanie tejto témy.

počítám a těším se...


[quote="pid:14319, uid:448"]Ako prvé chcem uverejniť svoj článok o Vlajkách na území Slovenska[/quote] Pozdě, ale možná si počteš, protože se díky Tvému článku rozvinulo na tomto fóru celkem rozsáhlé vlákno, viz zde [quote="pid:4402, uid:217"]Na Levanete bol publikovaný tento skvelý článok: http://leva-net.webnode.cz/products/vlajky-na-uzemi-slovenska-a-ich-vyznam/[/quote] S pokračováním [quote="pid:14319, uid:448"]následne voľné pokračovanie tejto témy.[/quote] počítám a těším se...

Klikni na tu šípku a tam vložíš dokument

@mdok1
Zmačkni modré tlačítko "Pridať príspevok".
Objeví se dole okno s levým a pravým podoknem.
V záhlaví levého podokna jsou ikonky.
Zmačkni 5. ikonku zleva a vyskočí Ti malé okno.
Řiď se pokynem v tom okně.
A je to.

[quote="pid:14324, uid:17"]Klikni na tu šípku a tam vložíš dokument[/quote] @mdok1 Zmačkni modré tlačítko "Pridať príspevok". Objeví se dole okno s levým a pravým podoknem. V záhlaví levého podokna jsou ikonky. Zmačkni 5. ikonku zleva a vyskočí Ti malé okno. Řiď se pokynem v tom okně. A je to.
Upravené 3. 5. 2021 o 19:42

Vlajky na území Slovenska a ich význam.


 Heraldika, ako náuka o symboloch štátov, národov, obcí a rodín a ako taká sprevádza ľudstvo možno od jeho začiatku. Je súčasťou historiografie a tá je súčasťou sociológie. Z hľadiska KSB je historická faktológia najbližším vyjadrením hlavnej koncepcie, hneď na jej druhom mieste.  Jej zmysel je v podstate jediný, a to určiť “kto je kto  a čo je čo“. Ide o spoločenské určenie v tom najširšom slova zmysle, na rozdiel od biologického, ktorým identifikujeme subjekt ako ľudskú bytosť. Ale biologická identifikácia nestačí, pretože ľudia žijú s inými ľuďmi a vytvárajú s nimi sociálne vzťahy.   Od toho sa potom odvíja snaha o určenie politické, sociálne, majetkové, sociálne. Čiže, ak to posúdime z pozície KSB, ide o informáciu, ktorá je poskytovaná jednak danému subjektu, jednak ostatným, iným subjektom. A ako vieme, riadenie je proces informačný, teda každé heraldické vyjadrenie je súčasne riadením v tom pravom zmysle slova.  
Už tento samotný fakt vylučuje, že heraldické symboly sú nejakou „náhodou, alebo, že patria do inej doby, že moderné štáty alebo národy to majú len za akúsi „spomienku“ a historickú danosť, že tak sa to nosí. Alebo že síce sú, ale rozumie sa , že je to akosi „samo sebou“ bez akejkoľvek analýzy o čo tu ide.
Predmetom tejto práce je stručné faktologické podanie informácie o vlajkách na území Slovenska, jednak ich farbách, ale aj o význame týchto farieb a ako sa menili v závislosti na zmenách v Európe. Súčasťou je aj úvaha o historických okolnostiach.
Začnem tým, že určím kto sú vlastne Slováci. Ide o národ, ktorý historicky a dokázateľne obýva geografický stred Európy. Zaradzuje sa medzi slovanské národy, pričom z pohľadu geografického je bližšie k tzv. západným Slovanom. Aj keď toto rozlíšenie je tiež dosť zavádzajúce, pretože môže imponovať to, že patríme k západnému konglomerátu, nie východnému slovanskému bloku. Čiže, ak sa pozrieme na slovanské osídlenie, sme od centra bližšie k západu ako k zemepisnej polohe. Spomínam to preto, lebo to sú veci, o ktoré sa opriem. To znamená, nemôžeme nevychádzať z toho odkiaľ sme, s kým susedíme a kto bol hlavným svetovým hegemónom v danej dobe a kto bol regionálnou mocnosťou.
Najstaršou známou vlajkou týkajúcou sa územia Slovenska je vlajka Veľkej Moravy. Tá je zrekonštruovaná z kovovej, pozlátenej časti opaska z hrobu v Mikulčiciach. Farby boli zrekonštruované do tejto podoby:

6090ec7e54df0


Ako je vidieť, ústrednou farbou je farba červená. Ak sa pozrieme bližšie na túto vlajku, tak vyzerá ako vlajka zavesená na žrdi alebo drevenom stĺpe zlatej alebo žltej farby. Ak teda máme vychádzať z tohto predpokladu, farbou Veľkej Moravy bola farba červená. Ide o farbu, ktorá je doteraz súčasťou vlajky všetkých slovanských štátov. Ide o monochromatickú vlajku bez iných označení. A to je veľmi dôležité poznanie, pretože ak veci posudzujeme z pohľadu názoru prác VP ZSSR, tak nám vychádza, že len suverénne štáty môžu používať monochromatickú červenú vlajku. A že celočervená vlajka je tiež pôvodná farba Ruska a znamená absolútnu zvrchovanosť Rusov na svojom území.


Ak sa však pozrieme na obdobie 1. tisícročia nášho letopočtu, tak dominantnými štátnymi útvarmi bola Rímska ríša, na jej troskách Franská ríša, Byzantská ríša. Nie je treba vysvetľovať, že vplyv Rímskej ríše ovplyvnil Slovanov veľmi výrazne, hlavne potom, čo Rímska ríša prijala za hlavné náboženstvo kresťanstvo. Vlajka Rímskej ríše je nasledujúca:6090ed201b414


Čiže ide znova o vlajku červenej farby akoby zavesenú na žrdi alebo stĺpe žltej, najskôr zlatej farby. Dôležitý je fakt s uvedením symbolu SPQR určujúcim kto vládne Rímu, teda Senatus Populus que Romanus, v preklade senát a ľud rímsky. Neide teda o monochromatickú vlajku. Podobné kritériá môžeme uplatniť aj na vlajku Byzantskej ríše. Jej vlajka je nasledujúca:6090ed7056661


Ak sa teda pokúsime urobiť sumár len na základe farieb a ich rozmiestnenia, tak skutočne významné ríše mali ako hlavnú farbu červenú, resp. purpurovo červenú. Význam žltej - zlatej farby bol skôr vo význame „zlata“ ako symbolu bohatstva, hojnosti, moci. Ak je červená farba niečím prekrytá, určuje to bližšie označenie krajiny, SPQR napríklad Rímskej ríše. Môže to však aj označovať zníženie suverenity štátu v zmysle jej konceptuálnej podriadenosti majiteľovi písmen, alebo kríža alebo iného znaku.


 Po rozpade Veľkej Moravy sa Slovensko stalo súčasťou Uhorského kráľovstva s hlavným svetonázorom kresťanstvom. Kresťanstvo sa na území Veľkej Moravy šírilo tzv. „zhora“, teda krstením v prvom ráde vládcu. Tento stav pretrvával až do roku 1918. Uhorské kráľovstvo prestalo formálne existovať ako súčasť Rakúsko-Uhorskej monarchie. 

Prvá známa vlajka Uhorska je následujúca:6090ee95a8d5a


Ak sa pokúsime ju analyzovať, už je to prvá vlajka z tých „všeobecných vlajok“, ktoré sa vyskytujú aj v iných štátoch, čiže horizontálne biele a červené pruhy. Vlajka pripomína vlajku Českého kráľovstva alebo aj Poľského kráľovstva v zmysle horizontálne striedajúcich sa pruhov červenej a bielej farby. Ak vychádzame so skutočnosti, že táto kombinácia je kombináciou pre staroegyptských znacharov ako symbol spojenia Horného a Dolného Egypta, tak môžeme predpokladať koncepčné zaradenie Uhorska do koncepcie nadnárodného riadenia jeho obidvoch krídel. Ako dôkaz môžeme použiť napríklad túto každému veľmi známu vlajku:6090eea620ea9


Ako však postupujeme dejinami ďalej, objavuje sa táto vlajka ako vlajka Uhorska: 6090eec0a2e55


Na červenom poli dvojkríž ako označenie príslušnosti zrejme najskôr ku kresťanstvu, ktoré bolo na naše územie privezené bratmi Cyrilom a Metodom zo Solúna. Ak by sme pokračovali ďalej v analýze vlajok Uhorska, tak je tam stále kombinácia červeno-bielej doplnená o iné symboly, napríklad u Anjouovskej dynastie sú to „bourbonovské“ ľalie, ktoré niekedy obsahovala vlajka Francúzska pred Veľkou francúzskou revolúciou ako odkaz na pôvod Anjouovcov. Tu je ich vlajka:6090ef38cae71


Keď boli kráľmi Uhorska poľskí králi, tak vlajka vyzerala takto: 6090ef499d644


Z pohľadu terajšieho unikátneho postavenia Maďarska je zaujímavá táto ďalšia vlajka Uhorska: 6090ef63bc21d


Ide o starú uhorskú kombináciu horizontálnych pruhov s červeným dvojkrížom, ktorý podľa historikov charakterizuje slovenskú časť, teda Horné Uhorsko. Dôležitá je tam práve tá zelená farba, na trojvrší. Je to po prvýkrát, čo je na Uhorskej vlajke použitá zelená farba a trojvŕšie. Túto zelenú farbu má aj súčasná vlajka Maďarska. A nesmieme zabúdať, že Maďarsko je historicky vzniknutý štát s vysokou mierou suverenity a stále má „zvláštne“ postavenie. Len pre doplnenie, ide o jednu z vlajok kráľa Mateja Korvína. Možno predpokladať, že ide o slovenský červený kríž na zelenej maďarskej puste. Sedelo by to aj zemepisne, Slovensko hore, teda na severe, terajšie Maďarsko dole, teda na juhu. Len pre ilustráciu, v mnohých slovenských rozprávkach a povestiach je kráľ Matej Korvín prezentovaný ako veľmi významný, spravodlivý a múdry kráľ. A tá zelená farba vo vlajke by to len potvrdzovala.
Ale, v dejinách Uhorska je ešte táto jedna výnimočná vlajka:6090efcc84520


Túto vlajku používal Pán Váhu a Tatier, teda prakticky Pán celého územia Slovenska, Matúš Čák Trenčiansky. Vlajka je veľmi výstižná. Ide o červený podklad známy z vlajky Veľkej Moravy a zlatým dvojkrížom, teda symbolom kresťanstva na trojvrší, o ktorom historici hovoria, že je symbolom Golgoty. Dôležité sú tu fakty, a to je červený podklad so žltým(zlatým) symbolom. V tom najužšom zmysle slova farby pre starý Rím a následne Byzanciu a Veľkú Moravu. Čiže žiadne červeno-biele pruhy. Ide teda o územie, ktoré kráľ Ladislav V. Pohrobok vnímal ako „suverénne“ územie v hornej časti Uhorska s veľkomoravskými(slovanskými) koreňmi s koncepciou kresťanstva. Každopádne, ešte v stredoveku bola severná časť Uhorska chápaná nie ako maďarské územie, ale ako územie nemaďarské, ktoré je súčasťou Uhorska. Veľmi, veľmi v zúženom pohľade je to niečo na spôsob provincie starého Ríma.


Dostávame sa do obdobia roku „meruôsmeho“. Je to výraz zo starej štúrovskej slovenčiny, ktorý označuje rok 1848. Všeobecne je známe, že ide o revolučný rok, a to nielen v Uhorsku, ale aj v celej Európe. Začnime vlajkou Uhorska z tohto obdobia: 6090efdf14237


Ako vidíme, staré „uhorské“ bielo-červené pruhy a zelená farba od kráľa Mateja Korvína. Len pre ilustráciu, je to aj súčasná vlajka Maďarskej republiky.
Ako som uviedol vyššie, poslednou známou vlajkou symbolizujúcou a označujúcou Slovensko ako územnú entitu bola vlajka Matúša Čáka Trenčianskeho, vtedajšieho Pána Váhu a Tatier. Odvtedy je Slovensko ako entita súčasťou uhorskej vlajky, v jej znaku na vlajke:6090f022a7b35


To je vlajka Uhorska v čase jeho zániku, v roku 1918.
Ale, vráťme sa k roku 1848. To nie len taký obyčajný revolučný rok. Ako vieme, revolúcie nevznikajú len tak. Z učebníc dejepisu vieme, že ide o obdobie národno-oslobodzovacie kedy došlo k vlastnej identifikácii národov, vznikom ich štátnosti, ktorá sa neskôr pretavila do vytvorenia nových štátov. S týmto faktom môžeme len súhlasiť. Ale chýba podstata. Ak vychádzame z diel Vnútorného prediktora ZSSR a držíme sa faktológie, tak 1. svetová vojna bola plánovaná od konca napoleonských vojen. Jej hlavným účelom bolo preformátovanie Európy s odstránením určitých impérií z jej mapy a likvidáciou kapitalizmu ako takého. Na zničenie impéria je však prehratá vojna málo, aj keď ide o veľmi veľkú vojnu. Dôkazom sú vojny, ktoré viedla Rakúska monarchia, Ruské impérium, Francúzske kráľovstvo. Nedokázala ich zničiť ani storočná vojna, ani tridsaťročná vojna, ani protiturecké vojny. Nato, aby ste zničili impérium, potrebujete prehru vo vojne ako vonkajší faktor, a súčasne aj hlboké vnútorné rozpory, teda na prehru štátu na domácej pôde. Rakúska monarchia ako mnohonárodnostný štát nato bola ako stvorená. Ak sa nato pozrieme z tohto uhla pohľadu, tak proces „sebauvedomovania“ národov a revolúcia z 1848 roku majú zrazu iný význam. Oživovaním národov v Rakúsku s ich následným potláčaním v druhej polovici devätnásteho storočia a začiatkom storočia dvadsiateho sa vytvorilo také vnútorné napätie, že to jednoducho rakúske impérium nemohlo vydržať a explodovalo. Ale, ako sa na Slovensku hovorí, palica má dva konce. Zvonku, z nadnárodného centra iniciované „prebudenie“ národov Uhorska našlo svoj odraz v podobe štúrovskej generácie. Títo učitelia a kňazi v drvivej väčšine obyčajného neurodzeného pôvodu sa tejto príležitosti úprimne chytili. A keďže boli vedení úprimnou snahou o zmenu postavenie Slovákov a ich proces bol iniciovaný tzv. „zdola“ „poupravili“ pôvodný nadnárodný vektor cieľov na iný. Mám samozrejme na mysli tú panslovanskú myšlienku. Na tej by nebolo nič zlé, ak by jej ústrednou myšlienkou nebola orientácia na Rusko. Ale aj to zapadalo do úsilia nadnárodného vedenia, keďže Rusko malo svoj revolučný proces ešte len zažiť a malo v ňom zahynúť. Tým by sa panslovanská myšlienka prirodzene spotrebovala. Preto táto panslovanská myšlienka nebola v zásade vnímaná ako chyba riadenia a v danej dobe nebol teda dôvod na zmenu vektora cieľov zo strany nadnárodného vedenia uplatňovanom na národoch Rakúskej monarchie. Ako však dejiny ukázali, Rusko globálny revolučný proces ustálo, a dokonca prišlo s vlastnou globálnou koncepciou. A práve tá štúrovská proruská stratégia v kombinácii s prežitím Ruska je určujúcou až do dnešných dní. Ide o riadenie na matričnej úrovni, ktoré bolo sformované pri samourčení slovenského národa. Ale vráťme sa do 19. storočia. Práve v roku 1848 sa objavuje táto slovenská vlajka:6090f0aa24f5b


Hneď nato sa objavuje niekoľko vlajok, ale ústredným motívom je táto vlajka: 6090f0b8082c3


Čiže v roku 1848/1849 sa náhle objavuje bielo-modro-červená trikolóra, ktorá je známa až doteraz. Pôvodné uhorské pruhy bielo-červenej farby sú preťaté modrým pruhom. Ten je signálom alebo podpisom centra nadnárodného riadenia nachádzajúcim sa na Ostrovoch. Všetky ďalšie slovenské vlajky obsahujú tento základ, až do dnešných dní.
Ale ako to v živote človeka býva, tak aj v dejinnom procese, vyskytnú sa tzv. chyby riadenia . Najlepšie sa to dá vystihnúť porekadlom: „človek mieni a Pán Boh mení“. Dôkazom sú tieto slovenské vlajky:6090f0ca67581


Ide o vyššie uvedenú vlajku z Mikulášských žiadostí alebo Žiadostí slovenského národa adresované Uhorskému snemu. Je to koncepčný súborný materiál , ktorý môžeme pokojne nazvať hlavným dokumentom určujúcim neskoršiu štátnosť Slovákov. Bol schválený 11. mája 1848.
Ďalšou zaujímavou vlajkou a určite viac koncepčnou je vlajka, ktorú navrhol M. R. Štefánik. 6090f0d9da4e4


Na tejto vlajke sú viditeľné bielo-červené pruhy spoločné pre Čechy, ale aj pre Uhorsko, konkrétne Slovensko. Obopína ich modrý pruh, symbol nadnárodného riadenia. Čo je však zaujímavé, sú žlté(zlaté) písmená v strede. Neoznačujú len ČeskoSlovensko, ale majú farby moci, zlata, zvrchovanosti..niečo, čo sme videli na vlajkách z dávnej minulosti. Práve tým je táto vlajka zaujímavá, veľmi významná, ale neujala sa ako štátna vlajka ČSR.
A nakoniec je to vlajka Slovenskej republiky Rád, ktorá existovala necelý mesiac v lete v roku 1919. Je úplne čisto červená, ale v tomto prípade je možné predpokladať, že neide o vyjadrenie suverenity štátu ako skôr o okopírovanie ruskej revolučnej vlajky, ktorá sa stala vlajkou ZSSR a určite z pohľadu Ruska je tou hlavnou koncepčnou. 6090f60cb2338


Od roku 1918-1992 bola hlavnou vlajkou Slovenska vlajka Československa, s výnimkou rokov tzv. Slovenského štátu. Ten mal vlajku takúto:6090f10a568b5


Zaujímavý je čierny slovenský znak v strede vlajky. Ide o slovenský dvojkríž, ale bez vrchov údajnej Golgoty a čiernej farby. Čierna farba je možno vyjadrením farby civilného, teda nie obradného, oficiálneho odevu kléru. A ako vieme, Slovenský štát bol štát klerikálny. Čo je však zaujímavé, chýba tam trojvŕšie, ktoré sa objavuje po prvýkrát na vlajke kráľa Mateja Korvína. V súčasnosti je to jednými historikmi uvádzané, že ide o symbol Golgoty, ako som vyššie uviedol, inými zase, hlavne z Maďarska, že ide o symbol troch najvyšších pohorí Uhorska, teda je to Mátra, Tatra, Fatra, ak berieme do úvahy, že Tatry sú z tých troch pohorí najvyššie. Práve vynechaním trojvŕšia by sa takto primo potvrdzoval fakt, ktorí tvrdia Maďari. Každopádne táto vlajka patrí k vlajkám Slovenska s vyjadrením podriadenosti.
No a nakoniec tu máme 2 vlajky. Prvá je vlajka Československa až do roku 1992.6090f1538c26e


Uvádza sa, že modrý pruh reprezentuje práve Slovensko. Ale z pohľadu koncepčného určite nie, nakoľko modrý pruh vo vlajke reprezentuje náležitosť k jednému z centier riadenia. Táto vlajka je v súčasnosti vlajkou Českej republiky, ktorej oficiálne Slovensko súčasťou nie je. Môžu byť za tým 2 vysvetlenia. Jedným je to, že terajšia Česká republika sa stavia do pozície hlavnej nástupnickej krajiny ČeskoSlovenska a časť jej elity sa otvorene snaží nadviazať na obdobie tzv. 1. československej republiky, teda obdobie z rokov 1918-1938. Druhou možnosťou je, že vlajka bola ponechaná zámerne, aby stále dokumentovala určitú spojitosť Čiech a Slovenska, ktorá tu objektívne existuje, a súčasne si ponechávala možnosť na znovuvytvorenie spoločného štátu, ale pod nadnárodnou kontrolou.
A poslednou vlajkou je súčasná vlajka Slovenskej republiky:
6090f16ae051a


Ide o klasickú trikolóru so štátnym znakom Slovenska, ktorý je v úplne identických farbách ako je podklad. Prítomnosť týchto pruhov, ale hlavne prítomnosť znaku vo farbe trikolóry určuje postavenie Slovenska, bez akejkoľvej koncepčnej samostatnosti.
Ako je vidieť z celej plejády vlajok, na základe rozboru vlajok a ich časovým zaradením do zodpovedajúcich historických období je možné určiť postavenie štátu na medzinárodnej scéne. Od postavenia štátu sa odvíja okrem iného aj blahobyt obyvateľstva. Je predsa známe, že kolónie nikdy a nikde nedosahovali úroveň materskej krajiny. Dokonca ani v Rímskej ríši, kde predsa existoval progresívny rozvoj provincií, nedosahovala ich úroveň v žiadnom prípade úroveň samotného centra.
K samotným farbám trikolóry o ktorých je z pohľadu KSB možné hovoriť ako farbách, ktoré reprezentujú podpis nadnárodného riadenia je možné uviesť aj dôkaz, jeden z mnohých. Toto je vlajka Francúzskeho kráľovstva do roku 1789, teda do obdobia Veľkej francúzskej revolúcie:
6090f260e1570


A toto je súčasná vlajka od roku 1789 s výnimkou rokov 1814-1830. 6090f28e9bde1


Už na prvý pohľad je jasné, že tu chýba akákoľvek kontinuita. Na prvý pohľad sa môže zdať, že Veľká francúzska revolúcia predsa ukončila vládu „nenávideného“ kráľa, v tomto prípade to vyšlo na vládu Ľudovíta XVI. Ale v skutočnosti ukončila éru zvrchovaného Francúzska, ktoré bolo blízkym odvekým rivalom Anglicka a jeho konkurenciou, aj na mori, aj súši. Vojenské a obchodné loďstvo vtedajšieho Francúzska bolo ohromné a bez porážky Francúzska nebolo možné, aby anglické loďstvo získalo námornú hegemóniu, ktorá potom viedla k vytvoreniu Britského impéria. S rovnakým cieľom Anglicko postupovalo aj voči Španielsku, ktoré svojho času tiež bolo námorným vládcom.
A úplne na záver by bolo vhodné odpovedať na otázku: „No a čo s tým teraz urobíme“. Odpoveď je v každom z nás. Je nutné si uvedomiť svoje postavenie. Buď ho prijmeme alebo neprijmeme. Ak ho neprijmeme, potom sa sami musíme cítiť suverénnejšie. A s pocitom suverenity osobnej postupne príde suverenita národná a štátna. Ale len v stupni, na ktorý objektívne máme. Ako národ sme malý, máme pod 10 miliónov obyvateľov, čo je minimálna zdrojovo-ľudská hranica na suverenitu. Z prírodných zdrojov disponujeme ozaj obrovským bohatstvom, ktorým je podzemná voda. V ostatných prírodných zdrojoch výrazne, až absolútne zaostávame. Preto, ak sme na tom tak ako sme, je nutné zvýšiť kvalitu riadenia a určiť ďalšiu koncepciu, ktorá by tieto „negatíva“ kompenzovala. A vyjadrením tohto cieľa by mala byť vlajka, ktorej hlavnou farbou by mala byť červená farba s výrazným potlačením modrej a bielej farby a štátny znak žltej alebo zlatej farby. Ak by sa nám podarilo toto dosiahnuť, potom by sa zmenili životy občanov Slovenska určite k lepšiemu. Základ tu je a faktologický. Tu je vlajka Nitrianskeho kniežatstva:6090f5b2b50e9


A tu je vlajka súčasnej nitrianskej arcidiecézy: 6090f5c259a58


Vybral som si tieto dve vlajky, pretože majú veľkú výpovednú hdnotu. Nitrianske kniežatstvo ako súčasť Veľkej Moravy sa ukazovalo ako severénny štátny útvar . O tom nakoniec aj začala táto úvaha. A keďže, cirkevné symboly sú „archaické“ z pohľadu stability, nemenia sa vôbec, alebo len veľmi málo, tak vlajka nitrianskeho arcibiskupstva v sebe ukrýva návod a kľúč, ktorý by sme mali vlastniť. Jasne nám definuje možnosť obnovy suverenity a určite pred nami otvára možnosti ako žiť lepšie a ľudskejšie. Žltý(zlatý) dvojkríž na červenom podklade je toho jasným dôkazom.


Vlajky na území Slovenska a ich význam. Heraldika, ako náuka o symboloch štátov, národov, obcí a rodín a ako taká sprevádza ľudstvo možno od jeho začiatku. Je súčasťou historiografie a tá je súčasťou sociológie. Z hľadiska KSB je historická faktológia najbližším vyjadrením hlavnej koncepcie, hneď na jej druhom mieste. Jej zmysel je v podstate jediný, a to určiť “kto je kto a čo je čo“. Ide o spoločenské určenie v tom najširšom slova zmysle, na rozdiel od biologického, ktorým identifikujeme subjekt ako ľudskú bytosť. Ale biologická identifikácia nestačí, pretože ľudia žijú s inými ľuďmi a vytvárajú s nimi sociálne vzťahy. Od toho sa potom odvíja snaha o určenie politické, sociálne, majetkové, sociálne. Čiže, ak to posúdime z pozície KSB, ide o informáciu, ktorá je poskytovaná jednak danému subjektu, jednak ostatným, iným subjektom. A ako vieme, riadenie je proces informačný, teda každé heraldické vyjadrenie je súčasne riadením v tom pravom zmysle slova. Už tento samotný fakt vylučuje, že heraldické symboly sú nejakou „náhodou, alebo, že patria do inej doby, že moderné štáty alebo národy to majú len za akúsi „spomienku“ a historickú danosť, že tak sa to nosí. Alebo že síce sú, ale rozumie sa , že je to akosi „samo sebou“ bez akejkoľvek analýzy o čo tu ide. Predmetom tejto práce je stručné faktologické podanie informácie o vlajkách na území Slovenska, jednak ich farbách, ale aj o význame týchto farieb a ako sa menili v závislosti na zmenách v Európe. Súčasťou je aj úvaha o historických okolnostiach. Začnem tým, že určím kto sú vlastne Slováci. Ide o národ, ktorý historicky a dokázateľne obýva geografický stred Európy. Zaradzuje sa medzi slovanské národy, pričom z pohľadu geografického je bližšie k tzv. západným Slovanom. Aj keď toto rozlíšenie je tiež dosť zavádzajúce, pretože môže imponovať to, že patríme k západnému konglomerátu, nie východnému slovanskému bloku. Čiže, ak sa pozrieme na slovanské osídlenie, sme od centra bližšie k západu ako k zemepisnej polohe. Spomínam to preto, lebo to sú veci, o ktoré sa opriem. To znamená, nemôžeme nevychádzať z toho odkiaľ sme, s kým susedíme a kto bol hlavným svetovým hegemónom v danej dobe a kto bol regionálnou mocnosťou. Najstaršou známou vlajkou týkajúcou sa územia Slovenska je vlajka Veľkej Moravy. Tá je zrekonštruovaná z kovovej, pozlátenej časti opaska z hrobu v Mikulčiciach. Farby boli zrekonštruované do tejto podoby: ![6090ec7e54df0](serve/attachment&path=6090ec7e54df0) Ako je vidieť, ústrednou farbou je farba červená. Ak sa pozrieme bližšie na túto vlajku, tak vyzerá ako vlajka zavesená na žrdi alebo drevenom stĺpe zlatej alebo žltej farby. Ak teda máme vychádzať z tohto predpokladu, farbou Veľkej Moravy bola farba červená. Ide o farbu, ktorá je doteraz súčasťou vlajky všetkých slovanských štátov. Ide o monochromatickú vlajku bez iných označení. A to je veľmi dôležité poznanie, pretože ak veci posudzujeme z pohľadu názoru prác VP ZSSR, tak nám vychádza, že len suverénne štáty môžu používať monochromatickú červenú vlajku. A že celočervená vlajka je tiež pôvodná farba Ruska a znamená absolútnu zvrchovanosť Rusov na svojom území. Ak sa však pozrieme na obdobie 1. tisícročia nášho letopočtu, tak dominantnými štátnymi útvarmi bola Rímska ríša, na jej troskách Franská ríša, Byzantská ríša. Nie je treba vysvetľovať, že vplyv Rímskej ríše ovplyvnil Slovanov veľmi výrazne, hlavne potom, čo Rímska ríša prijala za hlavné náboženstvo kresťanstvo. Vlajka Rímskej ríše je nasledujúca:![6090ed201b414](serve/attachment&path=6090ed201b414) Čiže ide znova o vlajku červenej farby akoby zavesenú na žrdi alebo stĺpe žltej, najskôr zlatej farby. Dôležitý je fakt s uvedením symbolu SPQR určujúcim kto vládne Rímu, teda Senatus Populus que Romanus, v preklade senát a ľud rímsky. Neide teda o monochromatickú vlajku. Podobné kritériá môžeme uplatniť aj na vlajku Byzantskej ríše. Jej vlajka je nasledujúca:![6090ed7056661](serve/attachment&path=6090ed7056661) Ak sa teda pokúsime urobiť sumár len na základe farieb a ich rozmiestnenia, tak skutočne významné ríše mali ako hlavnú farbu červenú, resp. purpurovo červenú. Význam žltej - zlatej farby bol skôr vo význame „zlata“ ako symbolu bohatstva, hojnosti, moci. Ak je červená farba niečím prekrytá, určuje to bližšie označenie krajiny, SPQR napríklad Rímskej ríše. Môže to však aj označovať zníženie suverenity štátu v zmysle jej konceptuálnej podriadenosti majiteľovi písmen, alebo kríža alebo iného znaku. Po rozpade Veľkej Moravy sa Slovensko stalo súčasťou Uhorského kráľovstva s hlavným svetonázorom kresťanstvom. Kresťanstvo sa na území Veľkej Moravy šírilo tzv. „zhora“, teda krstením v prvom ráde vládcu. Tento stav pretrvával až do roku 1918. Uhorské kráľovstvo prestalo formálne existovať ako súčasť Rakúsko-Uhorskej monarchie. Prvá známa vlajka Uhorska je následujúca:![6090ee95a8d5a](serve/attachment&path=6090ee95a8d5a) Ak sa pokúsime ju analyzovať, už je to prvá vlajka z tých „všeobecných vlajok“, ktoré sa vyskytujú aj v iných štátoch, čiže horizontálne biele a červené pruhy. Vlajka pripomína vlajku Českého kráľovstva alebo aj Poľského kráľovstva v zmysle horizontálne striedajúcich sa pruhov červenej a bielej farby. Ak vychádzame so skutočnosti, že táto kombinácia je kombináciou pre staroegyptských znacharov ako symbol spojenia Horného a Dolného Egypta, tak môžeme predpokladať koncepčné zaradenie Uhorska do koncepcie nadnárodného riadenia jeho obidvoch krídel. Ako dôkaz môžeme použiť napríklad túto každému veľmi známu vlajku:![6090eea620ea9](serve/attachment&path=6090eea620ea9) Ako však postupujeme dejinami ďalej, objavuje sa táto vlajka ako vlajka Uhorska: ![6090eec0a2e55](serve/attachment&path=6090eec0a2e55) Na červenom poli dvojkríž ako označenie príslušnosti zrejme najskôr ku kresťanstvu, ktoré bolo na naše územie privezené bratmi Cyrilom a Metodom zo Solúna. Ak by sme pokračovali ďalej v analýze vlajok Uhorska, tak je tam stále kombinácia červeno-bielej doplnená o iné symboly, napríklad u Anjouovskej dynastie sú to „bourbonovské“ ľalie, ktoré niekedy obsahovala vlajka Francúzska pred Veľkou francúzskou revolúciou ako odkaz na pôvod Anjouovcov. Tu je ich vlajka:![6090ef38cae71](serve/attachment&path=6090ef38cae71) Keď boli kráľmi Uhorska poľskí králi, tak vlajka vyzerala takto: ![6090ef499d644](serve/attachment&path=6090ef499d644) Z pohľadu terajšieho unikátneho postavenia Maďarska je zaujímavá táto ďalšia vlajka Uhorska: ![6090ef63bc21d](serve/attachment&path=6090ef63bc21d) Ide o starú uhorskú kombináciu horizontálnych pruhov s červeným dvojkrížom, ktorý podľa historikov charakterizuje slovenskú časť, teda Horné Uhorsko. Dôležitá je tam práve tá zelená farba, na trojvrší. Je to po prvýkrát, čo je na Uhorskej vlajke použitá zelená farba a trojvŕšie. Túto zelenú farbu má aj súčasná vlajka Maďarska. A nesmieme zabúdať, že Maďarsko je historicky vzniknutý štát s vysokou mierou suverenity a stále má „zvláštne“ postavenie. Len pre doplnenie, ide o jednu z vlajok kráľa Mateja Korvína. Možno predpokladať, že ide o slovenský červený kríž na zelenej maďarskej puste. Sedelo by to aj zemepisne, Slovensko hore, teda na severe, terajšie Maďarsko dole, teda na juhu. Len pre ilustráciu, v mnohých slovenských rozprávkach a povestiach je kráľ Matej Korvín prezentovaný ako veľmi významný, spravodlivý a múdry kráľ. A tá zelená farba vo vlajke by to len potvrdzovala. Ale, v dejinách Uhorska je ešte táto jedna výnimočná vlajka:![6090efcc84520](serve/attachment&path=6090efcc84520) Túto vlajku používal Pán Váhu a Tatier, teda prakticky Pán celého územia Slovenska, Matúš Čák Trenčiansky. Vlajka je veľmi výstižná. Ide o červený podklad známy z vlajky Veľkej Moravy a zlatým dvojkrížom, teda symbolom kresťanstva na trojvrší, o ktorom historici hovoria, že je symbolom Golgoty. Dôležité sú tu fakty, a to je červený podklad so žltým(zlatým) symbolom. V tom najužšom zmysle slova farby pre starý Rím a následne Byzanciu a Veľkú Moravu. Čiže žiadne červeno-biele pruhy. Ide teda o územie, ktoré kráľ Ladislav V. Pohrobok vnímal ako „suverénne“ územie v hornej časti Uhorska s veľkomoravskými(slovanskými) koreňmi s koncepciou kresťanstva. Každopádne, ešte v stredoveku bola severná časť Uhorska chápaná nie ako maďarské územie, ale ako územie nemaďarské, ktoré je súčasťou Uhorska. Veľmi, veľmi v zúženom pohľade je to niečo na spôsob provincie starého Ríma. Dostávame sa do obdobia roku „meruôsmeho“. Je to výraz zo starej štúrovskej slovenčiny, ktorý označuje rok 1848. Všeobecne je známe, že ide o revolučný rok, a to nielen v Uhorsku, ale aj v celej Európe. Začnime vlajkou Uhorska z tohto obdobia: ![6090efdf14237](serve/attachment&path=6090efdf14237) Ako vidíme, staré „uhorské“ bielo-červené pruhy a zelená farba od kráľa Mateja Korvína. Len pre ilustráciu, je to aj súčasná vlajka Maďarskej republiky. Ako som uviedol vyššie, poslednou známou vlajkou symbolizujúcou a označujúcou Slovensko ako územnú entitu bola vlajka Matúša Čáka Trenčianskeho, vtedajšieho Pána Váhu a Tatier. Odvtedy je Slovensko ako entita súčasťou uhorskej vlajky, v jej znaku na vlajke:![6090f022a7b35](serve/attachment&path=6090f022a7b35) To je vlajka Uhorska v čase jeho zániku, v roku 1918. Ale, vráťme sa k roku 1848. To nie len taký obyčajný revolučný rok. Ako vieme, revolúcie nevznikajú len tak. Z učebníc dejepisu vieme, že ide o obdobie národno-oslobodzovacie kedy došlo k vlastnej identifikácii národov, vznikom ich štátnosti, ktorá sa neskôr pretavila do vytvorenia nových štátov. S týmto faktom môžeme len súhlasiť. Ale chýba podstata. Ak vychádzame z diel Vnútorného prediktora ZSSR a držíme sa faktológie, tak 1. svetová vojna bola plánovaná od konca napoleonských vojen. Jej hlavným účelom bolo preformátovanie Európy s odstránením určitých impérií z jej mapy a likvidáciou kapitalizmu ako takého. Na zničenie impéria je však prehratá vojna málo, aj keď ide o veľmi veľkú vojnu. Dôkazom sú vojny, ktoré viedla Rakúska monarchia, Ruské impérium, Francúzske kráľovstvo. Nedokázala ich zničiť ani storočná vojna, ani tridsaťročná vojna, ani protiturecké vojny. Nato, aby ste zničili impérium, potrebujete prehru vo vojne ako vonkajší faktor, a súčasne aj hlboké vnútorné rozpory, teda na prehru štátu na domácej pôde. Rakúska monarchia ako mnohonárodnostný štát nato bola ako stvorená. Ak sa nato pozrieme z tohto uhla pohľadu, tak proces „sebauvedomovania“ národov a revolúcia z 1848 roku majú zrazu iný význam. Oživovaním národov v Rakúsku s ich následným potláčaním v druhej polovici devätnásteho storočia a začiatkom storočia dvadsiateho sa vytvorilo také vnútorné napätie, že to jednoducho rakúske impérium nemohlo vydržať a explodovalo. Ale, ako sa na Slovensku hovorí, palica má dva konce. Zvonku, z nadnárodného centra iniciované „prebudenie“ národov Uhorska našlo svoj odraz v podobe štúrovskej generácie. Títo učitelia a kňazi v drvivej väčšine obyčajného neurodzeného pôvodu sa tejto príležitosti úprimne chytili. A keďže boli vedení úprimnou snahou o zmenu postavenie Slovákov a ich proces bol iniciovaný tzv. „zdola“ „poupravili“ pôvodný nadnárodný vektor cieľov na iný. Mám samozrejme na mysli tú panslovanskú myšlienku. Na tej by nebolo nič zlé, ak by jej ústrednou myšlienkou nebola orientácia na Rusko. Ale aj to zapadalo do úsilia nadnárodného vedenia, keďže Rusko malo svoj revolučný proces ešte len zažiť a malo v ňom zahynúť. Tým by sa panslovanská myšlienka prirodzene spotrebovala. Preto táto panslovanská myšlienka nebola v zásade vnímaná ako chyba riadenia a v danej dobe nebol teda dôvod na zmenu vektora cieľov zo strany nadnárodného vedenia uplatňovanom na národoch Rakúskej monarchie. Ako však dejiny ukázali, Rusko globálny revolučný proces ustálo, a dokonca prišlo s vlastnou globálnou koncepciou. A práve tá štúrovská proruská stratégia v kombinácii s prežitím Ruska je určujúcou až do dnešných dní. Ide o riadenie na matričnej úrovni, ktoré bolo sformované pri samourčení slovenského národa. Ale vráťme sa do 19. storočia. Práve v roku 1848 sa objavuje táto slovenská vlajka:![6090f0aa24f5b](serve/attachment&path=6090f0aa24f5b) Hneď nato sa objavuje niekoľko vlajok, ale ústredným motívom je táto vlajka: ![6090f0b8082c3](serve/attachment&path=6090f0b8082c3) Čiže v roku 1848/1849 sa náhle objavuje bielo-modro-červená trikolóra, ktorá je známa až doteraz. Pôvodné uhorské pruhy bielo-červenej farby sú preťaté modrým pruhom. Ten je signálom alebo podpisom centra nadnárodného riadenia nachádzajúcim sa na Ostrovoch. Všetky ďalšie slovenské vlajky obsahujú tento základ, až do dnešných dní. Ale ako to v živote človeka býva, tak aj v dejinnom procese, vyskytnú sa tzv. chyby riadenia . Najlepšie sa to dá vystihnúť porekadlom: „človek mieni a Pán Boh mení“. Dôkazom sú tieto slovenské vlajky:![6090f0ca67581](serve/attachment&path=6090f0ca67581) Ide o vyššie uvedenú vlajku z Mikulášských žiadostí alebo Žiadostí slovenského národa adresované Uhorskému snemu. Je to koncepčný súborný materiál , ktorý môžeme pokojne nazvať hlavným dokumentom určujúcim neskoršiu štátnosť Slovákov. Bol schválený 11. mája 1848. Ďalšou zaujímavou vlajkou a určite viac koncepčnou je vlajka, ktorú navrhol M. R. Štefánik. ![6090f0d9da4e4](serve/attachment&path=6090f0d9da4e4) Na tejto vlajke sú viditeľné bielo-červené pruhy spoločné pre Čechy, ale aj pre Uhorsko, konkrétne Slovensko. Obopína ich modrý pruh, symbol nadnárodného riadenia. Čo je však zaujímavé, sú žlté(zlaté) písmená v strede. Neoznačujú len ČeskoSlovensko, ale majú farby moci, zlata, zvrchovanosti..niečo, čo sme videli na vlajkách z dávnej minulosti. Práve tým je táto vlajka zaujímavá, veľmi významná, ale neujala sa ako štátna vlajka ČSR. A nakoniec je to vlajka Slovenskej republiky Rád, ktorá existovala necelý mesiac v lete v roku 1919. Je úplne čisto červená, ale v tomto prípade je možné predpokladať, že neide o vyjadrenie suverenity štátu ako skôr o okopírovanie ruskej revolučnej vlajky, ktorá sa stala vlajkou ZSSR a určite z pohľadu Ruska je tou hlavnou koncepčnou. ![6090f60cb2338](serve/attachment&path=6090f60cb2338) Od roku 1918-1992 bola hlavnou vlajkou Slovenska vlajka Československa, s výnimkou rokov tzv. Slovenského štátu. Ten mal vlajku takúto:![6090f10a568b5](serve/attachment&path=6090f10a568b5) Zaujímavý je čierny slovenský znak v strede vlajky. Ide o slovenský dvojkríž, ale bez vrchov údajnej Golgoty a čiernej farby. Čierna farba je možno vyjadrením farby civilného, teda nie obradného, oficiálneho odevu kléru. A ako vieme, Slovenský štát bol štát klerikálny. Čo je však zaujímavé, chýba tam trojvŕšie, ktoré sa objavuje po prvýkrát na vlajke kráľa Mateja Korvína. V súčasnosti je to jednými historikmi uvádzané, že ide o symbol Golgoty, ako som vyššie uviedol, inými zase, hlavne z Maďarska, že ide o symbol troch najvyšších pohorí Uhorska, teda je to Mátra, Tatra, Fatra, ak berieme do úvahy, že Tatry sú z tých troch pohorí najvyššie. Práve vynechaním trojvŕšia by sa takto primo potvrdzoval fakt, ktorí tvrdia Maďari. Každopádne táto vlajka patrí k vlajkám Slovenska s vyjadrením podriadenosti. No a nakoniec tu máme 2 vlajky. Prvá je vlajka Československa až do roku 1992.![6090f1538c26e](serve/attachment&path=6090f1538c26e) Uvádza sa, že modrý pruh reprezentuje práve Slovensko. Ale z pohľadu koncepčného určite nie, nakoľko modrý pruh vo vlajke reprezentuje náležitosť k jednému z centier riadenia. Táto vlajka je v súčasnosti vlajkou Českej republiky, ktorej oficiálne Slovensko súčasťou nie je. Môžu byť za tým 2 vysvetlenia. Jedným je to, že terajšia Česká republika sa stavia do pozície hlavnej nástupnickej krajiny ČeskoSlovenska a časť jej elity sa otvorene snaží nadviazať na obdobie tzv. 1. československej republiky, teda obdobie z rokov 1918-1938. Druhou možnosťou je, že vlajka bola ponechaná zámerne, aby stále dokumentovala určitú spojitosť Čiech a Slovenska, ktorá tu objektívne existuje, a súčasne si ponechávala možnosť na znovuvytvorenie spoločného štátu, ale pod nadnárodnou kontrolou. A poslednou vlajkou je súčasná vlajka Slovenskej republiky: ![6090f16ae051a](serve/attachment&path=6090f16ae051a) Ide o klasickú trikolóru so štátnym znakom Slovenska, ktorý je v úplne identických farbách ako je podklad. Prítomnosť týchto pruhov, ale hlavne prítomnosť znaku vo farbe trikolóry určuje postavenie Slovenska, bez akejkoľvej koncepčnej samostatnosti. Ako je vidieť z celej plejády vlajok, na základe rozboru vlajok a ich časovým zaradením do zodpovedajúcich historických období je možné určiť postavenie štátu na medzinárodnej scéne. Od postavenia štátu sa odvíja okrem iného aj blahobyt obyvateľstva. Je predsa známe, že kolónie nikdy a nikde nedosahovali úroveň materskej krajiny. Dokonca ani v Rímskej ríši, kde predsa existoval progresívny rozvoj provincií, nedosahovala ich úroveň v žiadnom prípade úroveň samotného centra. K samotným farbám trikolóry o ktorých je z pohľadu KSB možné hovoriť ako farbách, ktoré reprezentujú podpis nadnárodného riadenia je možné uviesť aj dôkaz, jeden z mnohých. Toto je vlajka Francúzskeho kráľovstva do roku 1789, teda do obdobia Veľkej francúzskej revolúcie: ![6090f260e1570](serve/attachment&path=6090f260e1570) A toto je súčasná vlajka od roku 1789 s výnimkou rokov 1814-1830. ![6090f28e9bde1](serve/attachment&path=6090f28e9bde1) Už na prvý pohľad je jasné, že tu chýba akákoľvek kontinuita. Na prvý pohľad sa môže zdať, že Veľká francúzska revolúcia predsa ukončila vládu „nenávideného“ kráľa, v tomto prípade to vyšlo na vládu Ľudovíta XVI. Ale v skutočnosti ukončila éru zvrchovaného Francúzska, ktoré bolo blízkym odvekým rivalom Anglicka a jeho konkurenciou, aj na mori, aj súši. Vojenské a obchodné loďstvo vtedajšieho Francúzska bolo ohromné a bez porážky Francúzska nebolo možné, aby anglické loďstvo získalo námornú hegemóniu, ktorá potom viedla k vytvoreniu Britského impéria. S rovnakým cieľom Anglicko postupovalo aj voči Španielsku, ktoré svojho času tiež bolo námorným vládcom. A úplne na záver by bolo vhodné odpovedať na otázku: „No a čo s tým teraz urobíme“. Odpoveď je v každom z nás. Je nutné si uvedomiť svoje postavenie. Buď ho prijmeme alebo neprijmeme. Ak ho neprijmeme, potom sa sami musíme cítiť suverénnejšie. A s pocitom suverenity osobnej postupne príde suverenita národná a štátna. Ale len v stupni, na ktorý objektívne máme. Ako národ sme malý, máme pod 10 miliónov obyvateľov, čo je minimálna zdrojovo-ľudská hranica na suverenitu. Z prírodných zdrojov disponujeme ozaj obrovským bohatstvom, ktorým je podzemná voda. V ostatných prírodných zdrojoch výrazne, až absolútne zaostávame. Preto, ak sme na tom tak ako sme, je nutné zvýšiť kvalitu riadenia a určiť ďalšiu koncepciu, ktorá by tieto „negatíva“ kompenzovala. A vyjadrením tohto cieľa by mala byť vlajka, ktorej hlavnou farbou by mala byť červená farba s výrazným potlačením modrej a bielej farby a štátny znak žltej alebo zlatej farby. Ak by sa nám podarilo toto dosiahnuť, potom by sa zmenili životy občanov Slovenska určite k lepšiemu. Základ tu je a faktologický. Tu je vlajka Nitrianskeho kniežatstva:![6090f5b2b50e9](serve/attachment&path=6090f5b2b50e9) A tu je vlajka súčasnej nitrianskej arcidiecézy: ![6090f5c259a58](serve/attachment&path=6090f5c259a58) Vybral som si tieto dve vlajky, pretože majú veľkú výpovednú hdnotu. Nitrianske kniežatstvo ako súčasť Veľkej Moravy sa ukazovalo ako severénny štátny útvar . O tom nakoniec aj začala táto úvaha. A keďže, cirkevné symboly sú „archaické“ z pohľadu stability, nemenia sa vôbec, alebo len veľmi málo, tak vlajka nitrianskeho arcibiskupstva v sebe ukrýva návod a kľúč, ktorý by sme mali vlastniť. Jasne nám definuje možnosť obnovy suverenity a určite pred nami otvára možnosti ako žiť lepšie a ľudskejšie. Žltý(zlatý) dvojkríž na červenom podklade je toho jasným dôkazom.
Upravené 4. 5. 2021 o 11:21

Priatelia, s Vašou pomocou a pomocou admina Riša sa mi to nakoniec podarilo, aj keď nie ideálne. Ďakujem za veľkú pomoc a ochotu.


Priatelia, s Vašou pomocou a pomocou admina Riša sa mi to nakoniec podarilo, aj keď nie ideálne. Ďakujem za veľkú pomoc a ochotu.

Úryvok z Preambuly Ústavy Slovenskej republiky:


My, národ slovenský,
pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť,
v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy...


Úryvok z Preambuly Ústavy Českej republiky:
My, občané České republiky v Čechách, na Moravě a ve Slezsku,
v čase obnovy samostatného českého státu,
Věrni všem dobrým tradicím dávné státnosti zemí Koruny české i státnosti československé...


Úryvok z Preambuly Ústavy Maďarskej republiky:
Boh žehnaj Maďarov!
Vyznanie národa:
My, členovia maďarského národa na začiatku nového milénia, so zmyslom pre zodpovednosť za každého Maďara, prehlasujeme nasledovné:
Sme hrdí, že náš Svätý Štefan vybudoval Maďarský štát na pevných základoch a že sa stal súčasťou kresťanskej Európy už pred tisíc rokmi. Sme hrdí na svojich predkov, ktorí bojovali o prežitie, za slobodu a nezávislosť našej krajiny...


Prečo to uvádzam a aký to má vzťah k Veľkej Morave a následným štátnym útvarom v stredoeurópskom priestore? Ako sa nás to teraz dotýka? Aký to má význam pre našu budúcnosť? Nižšie sa pokúsim na základe historicky dostupných faktov metodologicky zodpovedať tieto otázky formou úvahy.


Ak nerátame Samovu ríšu, o ktorej máme málo historických dôkazov, tak prvým štátnym útvarom v tomto stredoeurópskom priestore bola Veľká Morava. Po jej postupnom zániku sa formovali nové štátne útvary ako je Uhorské kráľovstvo a Kráľovstvo České. Tie neskôr boli súčasťou jednotného štátu, ktorý poznáme ako Rakúske cisárstvo, potom Rakúska monarchia. Tá sa koncom 19. storočia transformovala na duálnu monarchiu, Rakúsko-Uhorsko. Po 1. svetovej vojne zanikla a následne sa v tomto priestore objavili Československo, Maďarsko, Poľsko a Rakúsko. Po rozpade Československa sú to od 1. januára 1993 Česko, Slovensko, Maďarsko, Rakúsko a Poľsko. Tie ako vieme, sú súčasťou Európskej únie, ale pracujú aj v inom, stredoeurópskom formáte, ktorý nazývame Vyšehrádska štvorka, skrátene V4.
Toto je teda základná bodová chronológia štátnych útvarov v tomto priestore.
Ale vráťme sa k slovenskej Preambule. Slovensko oficiálne odvodzuje svoju históriu a budúcnosť od Veľkej Moravy, ak to posudzujeme z pohľadu znenia Preambuly.
Veľká Morava bol štátny útvar, ktorý vznikol spojením Moravského kniežatstva a Nitrianskeho kniežatstva obsadením Nitrianskeho kniežatstva a vyhnaním Pribinu. Prvým panovníkom bol Mojmír I., od roku 833. Následovali kniežatá Rastislav, Slavomír, Svätupluk, Mojmír II. Zánik štátneho útvaru bol najskôr pozvoľný, pretože neexistuje dátum, od ktorého tu tento štátny útvar nebol a objavili sa nové štátne útvary. Koniec štátu sa určuje na rok asi 906-907. Jej rekonštruovaná vlajka je: 609109a8bcfe7


Jasne poukazuje na suverenitu červenou farbou a súčasne aj to, že ide o štát. To je ten „zlatý“ stožiar, na ktorom je zavesená.
Ale skúsme sa spoločne na faktologiu pozrieť metodicky a uvažovať. To si však vyžaduje, aby sme vrátili v čase ešte viac dozadu, do obdobia Rímskej ríše.


Ako vieme, Rímska ríša bolo obrovská a rozprestierala sa hlavne okolo Stredozemného mora. Rimania svoju ríšu stále zväčšovali, aj na východ, aj na Západ. Pre nás je zaujímavá práve tá ich cesta do Západnej Európy. Proste expanzia týmto smerom bola tá hlavná. Ak si uvedomíme, že aký zdrojový potenciál mala táto ríša, tak je „prekvapujúce“, že sa nešírila aj smerom do strednej Európy. Práve naopak, postupovali smerom na Západ a na severozápad, až na britské ostrovy. Prečo to robili práve takto a nie inak? Je veľmi pravdepodobné, že vo vtedajšej strednej Európe nebol žiadny štátny útvar, možno ani organizované a silne zdrojovo zabezpečené kmene, ktoré by dokázali odolať tlaku rímskych légií. Takže odpoveď musela byť inde a domnievam sa, že išlo o klimatické podmienky. Západná Európa je z pohľadu klimatológie výnimočná. A príčinou je Golfský prúd. To je teplý prúd vzduchu, ktorý prináša teplý vzduch od severného Atlantiku do Západnej Európy. Je tak silný, že je silnejší než všetky vodné toky na celej planéte! Vďaka tomuto prúdu je v tejto zemepisnej šírke počasie iné než by malo byť, je teplejšie a vlhkejšie. To umožňuje rozvoj poľnohospodárstva. A to umožňuje zdrojovú stabilitu a zvyšovanie počtu obyvateľov. Práve to Rimania pochopili, práve to. Je snáď jasné, že je rozdiel medzi klímou na Blízkom východe, v oblasti Nílu, v severnej Afrike a Západnej Európe. Tá okrem toho poskytovala aj dostatok drevnej suroviny, aj minerály. To všetko sú zdroje, ktoré jednoducho Rimania potrebovali. A s Rímom na Západ postupovalo aj kresťanstvo, hlavne potom, čo sa stalo oficiálnym náboženstvom ríše. Po rozdelení Rímskej ríše na jej Západnú a Východnú časť sa postupne začal v Západnej, neskôr aj v Strednej Európe formovať nový štátny útvar, a to Franská ríša. Rozvoj tejto ríše bol s najväčšou pravdepodobnosťou možný na základe zdrojov, ktorých význam pochopili už Rimania , na základe kresťanstva, ktoré sa postupne sformovalo na tzv. historické kresťanstvo, teda ako prostriedok globalizácie na základe starozákonnej doktríny. Význam kresťanstva pochopili už Rimania, aj keď Rimanmi v procese chápania dôležitosti organických a neorganických zdrojov a šírenia kresťanstva chápeme určitú , obmedzenú čo do počtu a návykov riadenia, vrstvu znacharov. Ďalším faktom bolo to, že vo Franskej ríši sa sformoval ranný feudalizmus, ktorý nie celkom nahradil otrokársky systém starého Ríma. A otrokársky systém je skutočne vysoko „efektívny“ neľudský nástroj na koncentráciu zdrojov v rukách určitej skupiny vládnucej skupiny, ktorý sa v rôznych kultúrnych obaloch zachoval až dodnes.
Prečo som to tak rozviedol? Práve preto, že štátny útvar Veľké Morava sa na svojej hranici stretol s jednou časťou Franskej ríše, a to Východofranskou ríšou. Tá v sebe niesla zdroje kumulované celé stáročia , niesla so sebou znalosti riadenia, určitú úroveň poľnohohospodárskej a remeselnej úrovne, bola už vo feudalizme, bola už pokresťančená a niesla v sebe práve tú starozákonnú doktrínu. Čiže s takto vyspelým susedom sa stretli naši predkovia. Samozrejme, zo začiatku, ale aj v čase existencie samotnej ríše existovalo vazalské postavenie „našich“ kniežat, ale tá snaha o suverenitu, ak to máme nazvať dnešnou terminológiou bola zjavná a je zdokladovaná. Prečo sa stále kniežatá vymykali spod Západnej kontroly? Odpoveď môžeme nájsť vo vyššie uvedenom , ale aj v obyčajnej snahe vládnucej „elity“sa nedeliť o moc s nikým iným. Je potrebné zdôrazniť, že v základoch Veľkej Moravy chýba starozákonná doktrína, plne absentuje systém otrokárstva, neskôr feudalizmu. Ak je niekto schopný vytvoriť štátny útvar, ktorý je schopný zdrojovo a vojensky odraziť útoky takého vyspelého suseda, musí mať koncepciu. Ak teda absentuje otrokársko-feudálna, tak nám v tej dobe ostáva už len védická staroslovanká koncepcia. Čiže musí tu byť riadiaca štruktúra, ktorá dosiahne takú úroveň, aby dokázala takto „skokovo“ konať. A práve to sa stalo fundamentálnym základom útvaru Veľká Morava, pretože sa to vysvetliť asi inak ani nedá. A tieto princípy sa nikam nestratili, pretože to nie je ani možné, ak vychádzame z faktu, že ak v určitej skupine osôb, nazvime to akokoľvek, kmeň alebo aj národ, pretrváva určitá kultúra, tak sa zapisuje do genetickej informácie. Tým dochádza k jej uplatneniu cez biopolia a je súčasťou noosféry. A práve to bolo aj príčinou toho, že sa k nám dostali Cyril a Metod. Knieža Rastislav najprv požiadal pápeža o „učiteľov“ viery, po odmietnutí sa obrátil na Byzanciu. Nesmieme zabudnúť, že jeho predchodca, Mojmír I. nebol kresťan! Rastislav chápal kresťanstvo. Ale či ho chápal ako učenie Krista s cieľom dosiahnutia spravodlivej spoločnosťi v plnom význame slovo tohto slova alebo ho chápal „historicky“, teda ako prostriedok na získanie elitárnej moci, to nevieme. Ale každopádne vedel, že pokresťančiť slovanské obyvateľstvo na západný spôsob nepôjde. Tá možnosť tu bola, veď franskí kňazi na území Veľkej Moravy pôsobili. A najskôr zlyhali. A Rastislav sa očividne rozhodol pre tzv. mäkký spôsob šírenia kresťanstva, cestou „kultúrnej“ spolupráce. Možno aj preto, že to skúšal násilne, ale odpor bol veľký, možno preto, že to násilím skúšať nechcel. A práve hlaholika poslúžila ako tá báza na postupné pokresťančovanie. Tento jav pochopila aj kurátorská skupina Západnej civilizácie, pretože uznala staroslovienčinu ako liturgický jazyk. A uznali to v tej slávnej obhajobe proti trojjazyčníkom práve v Benátkach, práve v tom meste, ktoré je tak spájané zo staroegyptskými znacharmi. Ak teda táto skupina kurátorov pristúpila na takúto dohodu, tak to nebolo z lásky k Slovanom, ale k jedinému možnému scenáru globalizácie cestou ich koncepcie. Je teda zjavné, že tá pôvodná „slovanská“ koncepcia kládla veľký odpor. A potvrdzuje to aj fakt, že pokresťančovanie postupovalo pomerne pomaly. Práve tu a na fakte únosu Metoda je vidieť chápanie dejov pri riadení spoločnosti. Pokiaľ najvyšší článok riadenia vedel odhadnúť proces riadenia, tak nižší“ nezasvätený“ článok reprezentovaný práve franskými biskupmi, ktorý uniesli tiež biskupa Metoda to nechápal. Inak by ho predsa neuniesli. A práve Metod spolu s písmom a práve celým tým spôsobom zachoval to nehmatateľné riadenie, ktoré máme z predkresťanskej doby. Nie je žiadnym tajomstvom, že v množstve zvykov a slov na Slovensku sa zachovali predkresťanské rituály, ktoré si osvojilo aj „naše“ kresťanstvo. Jedno z mnohých je pálenie Moreny, maľovanie kraslíc na Veľkú noc, ale aj pomerne bežné používanie slova Boha Perúna v jazyku hlavne východných Slovákov. Práve koncepcia základov Veľkej Moravy umožnila vznik aj Uhorska, aj Českého kráľovstva. U Českého kráľovstva je to viacmenej aj „logické“, keďže Čechy v čase panovania Svätopluka I. boli súčasťou Veľkej Moravy a obsahovali v sebe Moravu, čiže Moravské kniežatstvo. Svoju štátnosť Česi podľa svojej Ústavy odvodzujú od Českého kráľovstva a „i“ československej štátnosti. Jednoznačne svoju štátnosť odvodzujú od Českého kráľovstva ako prvého moderného národného štátu. Každopádne ide o politicky a kultúrne vyspelý štátny projekt, ktorý v mnohom zmenil tvár a charakter Európy a sveta. A hlavne, umožnil prežitie národa s jeho jazykom a kultúrou. A integráciou Moravy nadviazal na korene Veľkej Moravy.
Iná situácia bola so Slovenskom. To po rozpade Veľkej Moravy pokračovalo vo forme Nitrianskeho kniežatstva. A tu sa dostávame k Uhorsku. Vpádom maďarských kmeňov do Karpatskej kotliny sa mení situácia v strednej Európe. Je potrebné si uvedomiť, že tu vpadli kmene do štátneho útvaru, čiže „nižšia“ forma spoločenského usporiadania do „vyššej“. Ako dôkaz vieme uviesť aj to, že kráľ Štefan I. z rodu Arpádovcov , zakladateľ Uhorského štátu , nazývaný aj Svätý Štefan alebo predkresťansky aj Vajk, sa stal až v roku 1000-1001 uhorským kráľom. Sídlo kráľovstva presťahoval z Nitry do Ostrihomu. Zhruba v roku 1006 ukončil zjednocovací proces Uhorska. Ak prihliadneme k týmto faktom, odvodzovanie štátnosti dnešného Maďarska od kráľa Štefana I. je tiež odôvodnené. Netreba však zabudnúť, že Nitrianske kniežatstvo stálo pri vzniku Uhorska, tvorilo jeho úplný základ, koniec koncov, Nitra bola hlavným sídlom uhorského kráľa pred jeho presťahovaním do Ostrihomu. Aj v neskoršom období, napríklad v čase panovania Ladislava V. nazývaného Pohrobok bol pánom Nitrianskeho kniežatstva Matúš Čák Trenčiansky, ak za Nitrianske kniežatstvo považujeme územie dnešného Slovenska. A tento fakt je nesporný. A to, že aj dnešná maďarská štátnosť na toto pamätá, je doložené takto:609109fe8234f


Ide o súčasný štátny znak Maďarskej republiky. Vpravo sú striedavé pruhy bielo-červenej farby ako znak podriadeniu sa koncepcie staroegyptským znacharom. To, že ich je viac znamená, že v Uhorsko pozostávalo z niekoľkých častí, etnicky rôznorodých. Hore je svätoštefanská kráľovská koruna a vľavo je symbol Nitrianskeho kniežatstva, teda biely kríž na červenom poli. Zelené trojvŕšie pribudlo v čase kráľovania Mateja I. Korvína. A trojvŕšie znamená Matru, Tatru, Fatru. Všetko sú to pohoria, ktoré patrili pod „jurisdikciu“ Veľkej Moravy.
Ak teda vychádzame z všeobecne známej faktológie, ktorá je verejne dostupná a spojíme to do procesov, ktoré sú podrobnejšie vyššie rozpísané, potom môžeme urobiť niekoľko kľúčových záverov.
Čechy, Morava, Sliezsko, Slovensko a Maďarsko , čiastočne aj Poľsko, sú de facto nástupnícke krajiny Veľkej Moravy, ak to posudzujeme z pôvodu obyvateľstva, osídlením územia týmto obyvateľstvom a prevládajúcou koncepciou riadenia. Pred Veľkou Moravou tu bola Samova ríša, ale prvým pomerne dobre dokumentovaným štátnym útvarom, ktorý položil základ nielen pre vznik Kráľovstva Českého a Uhorského , ale aj základ pre rozvoj iných štátnych slovanských útvarov. Dôkazom môže byť písmo. Ak uznáme, že hlavným písmom kresťanskej Veľkej Moravy bola hlaholika, tak cyrilika pochádza z nej. A Cyrilika je doteraz základom napríklad aj ruského jazyka.
Preto považujem za nepravdivé, ak sa z pohľadu Vnútorného prediktora ZSSR posudzuje ČeskoSlovensko ako štát projektový a Maďarsko ako štát historický. Nie je to proste možné, ak vychádzame z historickej faktológie, a nielen z nej. Myslím, že ide skôr o problém ten, že zo strany Vnútorného prediktora ZSSR nedošlo k tak hlbokej analýze ako by bolo potrebné. Som však presvedčený, že nie účelovo.
A ako to súvisí so súčasnosťou?
Mnohí poznajú reč poľského maršála Pilsudského spred 2. svetovej vojny, kde sa začalo hovoriť o projekte Intermares, po slovensky Medzimorie. Ide o zemepisno-politický projekt, ktorý predpokladá vytvorenie zväzku štátov tiahnucich sa od Baltského mora až po Čierne more. Napríklad ruskí autori tento projekt nazývajú presnejšie, a to: „Poľsko od mora k moru“. Toto zodpovedá realite viac, a súčasne aj určuje, pre koho je projekt určený. A Poľsko, teda presnejšie povedané, jeho aristokratická „elita“ , ako vieme, vždy malo ambície stať sa hlavným slovanským štátom. Tým priamo konkuruje ruskej civilizácii. A faktológia minulosti to len potvrdzuje. Ale potvrdzuje aj to, že už v minulosti táto snaha končila pre Poľsko a jeho občanov vždy smutne a neraz aj tragicky.
Prečo o tom píšem a aký to má vzťah s Veľkou Moravou. Obrovský. Skúsme teda uvažovať.
Za základ Medzimoria slúži podľa ruských konceptuálov Rakúsko-Uhorsko. To v minulosti často menilo svoje hranice, ale v základe vyzeralo asi takto:60925dad193bf


A teraz sa na túto krajinu pozrime z výšky:
60925dcb02627
Toto sú mapy z roku 1914.


A teraz sa pozrime na mapu Veľkej Moravy, ktorá je oficiálne udávaná:60910ffa07907


No a teraz si mapu Veľkej Moravy zobrazme z „vtáčej perspektívy“:6091102cc0e1a


Už pri letmom pohľade je vidieť, že Rakúsko-Uhorsko, ako hlavná stredoeurópska veľmoc je zhruba v hraniciach útvaru Veľká Morava, ktorý existoval skôr o 600 rokov! Rakúsko naviac obsahuje práve to dnešné Rakúsko, čo bolo územie, ktoré bolo súčasťou Rímskeho impéria, potom neskoršie Východofranskej ríše. A vzťah Východofranskej ríše a Veľkomoravskej ríše bol komplikovaný. V zásade ho môžeme hodnotiť slovami: Frankovia sa vždy snažili, aby Veľká Morava bola ich vazalom a Veľká Morava to opakovane odmietala. Aká to paralela aj v dnešných dňoch, stačí len zameniť slová a jednu stranu nazvať „úniou“ a druhú „V4“.
Ak je teda projekt zamýšľaný ako projekt nástupníctva Rakúsko-Uhorska, tak bude zo zásady „problémový“ a v konečmom dôsledku neživotaschopný. Musí byť, tak ako ukázala historická skúsenosť Rakúskej monarchie. Ak totiž k veci pristupujete tak, že „dnešnú“ Veľkú Moravu chcete podriadiť časti bývalej Východofranskej ríše. Ide o nekompatibilné projekty, preto nemôžu mať rovnaký vektor cieľov. A ak to robíte v mene Poľska, ktoré časť svojej štátnosti odvodzuje od Veľkej Moravy napríklad prítomnosťou kráľovského Krakova v zostave Veľkej Moravy, tak je to ešte horšie. Dá sa povedať, že viac než zle. A to nehovorím o tom, že Poliaci sú tiež Slovania. Už na matričnej úrovni je tento projekt zlým projektom. Situácia by sa však zmenila, ak by projekt bol budovaný ako projekt odvíjajúci sa od Veľkomoravskej, nie Habsburskej, ríše. A to v zásade mení všetko. Bol by ozaj protipólom západnej časti Európy, tak ako je zamýšľané a nebol by namierený proti Rusku. Súčasne, ak sa pozrieme na nástupnícke štáty Veľkej Moravy a jej pôvodný charakter, ktorý v sebe neobsahuje „otrokárstvo“ v žiadnej zo svojich foriem, tak by bol výhodný pre celý pás krajín od Baltu po Čierne more. A to nehovoríme o tom, že pri správnej koncepcii by dosiahol ľudskú úroveň.


Tento projekt som si vybral ilustračne z pohľadu globálnej politiky. Ale čo napríklad vnútorná a vonkajšia politika „nášho“ priestoru. Práve v matrično-egregoriálnej úrovni Veľkej Moravy môžeme hľadať opakovaný „neúspech“ zavádzania rôznych noriem, politických, kultúrnych a ekonomicko-hopodárskych pravidiel Západu. A ako podotýkajú rôzny „reformátori“, stále sa to nedarí, pretože zrejme nie sme schopní pracovať na tak vysokej úrovni ako Západ, že tu máme demokraciu „karpatského typu“. To však nie je o našej menejcennosti, to je o našej rovnocennosti, ale inej, nám vlastnej. Nie sme schopní pracovať na Západnej vlnovej dĺžke, tak ako nie sú schopní pracovať Japonci na tejto vlnovej dĺžke, hoci sa tam Západ snažil s kresťanstvom preniknúť celé stáročia a skončilo to obdobím Meidži, odmietnutím západnej kultúry. A aj teraz Japonsko odoláva, pretože je iné. A môžeme ho nazvať menejcenným alebo primitívnym? To určite nie. Takisto neobstojí myšlienka, že ide o „slovanskú špecifitu a menejcennosť“. Najlepším dôkazom proti tomuto tvrdeniu sú Maďari. Tí nie sú Slovania, ale ich vzťah najmä s cisárskym Rakúskom bol po celú dobu až veľmi často napätý a veľmi často vojnový. Aj dnešný vzťah „orbánovského“ Maďarska so Západom nie je práve ideálny...
Na záver by som to chcel zhrnúť do roviny, že máme byť načo hrdí. Tá kultúra v nás, ktorí si to pripustíme, žije ďalej. Práve to je vysvetlením, o čom bola celá táto úvaha, že môžeme objasniť mnohé z toho, čo sa deje okolo nás. Poskytuje nám množstvo vysvetlení, ktoré sa dotýkajú aj nášho osobného života, z ktorého sme nie raz frustrovaní. A možno táto úvaha bude aj návodom ako zlepšiť svoj vnútorný život a neupadať do zlých a škodlivých myšlienok.


Úryvok z Preambuly Ústavy Slovenskej republiky: My, národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy... Úryvok z Preambuly Ústavy Českej republiky: My, občané České republiky v Čechách, na Moravě a ve Slezsku, v čase obnovy samostatného českého státu, Věrni všem dobrým tradicím dávné státnosti zemí Koruny české i státnosti československé... Úryvok z Preambuly Ústavy Maďarskej republiky: Boh žehnaj Maďarov! Vyznanie národa: My, členovia maďarského národa na začiatku nového milénia, so zmyslom pre zodpovednosť za každého Maďara, prehlasujeme nasledovné: Sme hrdí, že náš Svätý Štefan vybudoval Maďarský štát na pevných základoch a že sa stal súčasťou kresťanskej Európy už pred tisíc rokmi. Sme hrdí na svojich predkov, ktorí bojovali o prežitie, za slobodu a nezávislosť našej krajiny... Prečo to uvádzam a aký to má vzťah k Veľkej Morave a následným štátnym útvarom v stredoeurópskom priestore? Ako sa nás to teraz dotýka? Aký to má význam pre našu budúcnosť? Nižšie sa pokúsim na základe historicky dostupných faktov metodologicky zodpovedať tieto otázky formou úvahy. Ak nerátame Samovu ríšu, o ktorej máme málo historických dôkazov, tak prvým štátnym útvarom v tomto stredoeurópskom priestore bola Veľká Morava. Po jej postupnom zániku sa formovali nové štátne útvary ako je Uhorské kráľovstvo a Kráľovstvo České. Tie neskôr boli súčasťou jednotného štátu, ktorý poznáme ako Rakúske cisárstvo, potom Rakúska monarchia. Tá sa koncom 19. storočia transformovala na duálnu monarchiu, Rakúsko-Uhorsko. Po 1. svetovej vojne zanikla a následne sa v tomto priestore objavili Československo, Maďarsko, Poľsko a Rakúsko. Po rozpade Československa sú to od 1. januára 1993 Česko, Slovensko, Maďarsko, Rakúsko a Poľsko. Tie ako vieme, sú súčasťou Európskej únie, ale pracujú aj v inom, stredoeurópskom formáte, ktorý nazývame Vyšehrádska štvorka, skrátene V4. Toto je teda základná bodová chronológia štátnych útvarov v tomto priestore. Ale vráťme sa k slovenskej Preambule. Slovensko oficiálne odvodzuje svoju históriu a budúcnosť od Veľkej Moravy, ak to posudzujeme z pohľadu znenia Preambuly. Veľká Morava bol štátny útvar, ktorý vznikol spojením Moravského kniežatstva a Nitrianskeho kniežatstva obsadením Nitrianskeho kniežatstva a vyhnaním Pribinu. Prvým panovníkom bol Mojmír I., od roku 833. Následovali kniežatá Rastislav, Slavomír, Svätupluk, Mojmír II. Zánik štátneho útvaru bol najskôr pozvoľný, pretože neexistuje dátum, od ktorého tu tento štátny útvar nebol a objavili sa nové štátne útvary. Koniec štátu sa určuje na rok asi 906-907. Jej rekonštruovaná vlajka je: ![609109a8bcfe7](serve/attachment&path=609109a8bcfe7) Jasne poukazuje na suverenitu červenou farbou a súčasne aj to, že ide o štát. To je ten „zlatý“ stožiar, na ktorom je zavesená. Ale skúsme sa spoločne na faktologiu pozrieť metodicky a uvažovať. To si však vyžaduje, aby sme vrátili v čase ešte viac dozadu, do obdobia Rímskej ríše. Ako vieme, Rímska ríša bolo obrovská a rozprestierala sa hlavne okolo Stredozemného mora. Rimania svoju ríšu stále zväčšovali, aj na východ, aj na Západ. Pre nás je zaujímavá práve tá ich cesta do Západnej Európy. Proste expanzia týmto smerom bola tá hlavná. Ak si uvedomíme, že aký zdrojový potenciál mala táto ríša, tak je „prekvapujúce“, že sa nešírila aj smerom do strednej Európy. Práve naopak, postupovali smerom na Západ a na severozápad, až na britské ostrovy. Prečo to robili práve takto a nie inak? Je veľmi pravdepodobné, že vo vtedajšej strednej Európe nebol žiadny štátny útvar, možno ani organizované a silne zdrojovo zabezpečené kmene, ktoré by dokázali odolať tlaku rímskych légií. Takže odpoveď musela byť inde a domnievam sa, že išlo o klimatické podmienky. Západná Európa je z pohľadu klimatológie výnimočná. A príčinou je Golfský prúd. To je teplý prúd vzduchu, ktorý prináša teplý vzduch od severného Atlantiku do Západnej Európy. Je tak silný, že je silnejší než všetky vodné toky na celej planéte! Vďaka tomuto prúdu je v tejto zemepisnej šírke počasie iné než by malo byť, je teplejšie a vlhkejšie. To umožňuje rozvoj poľnohospodárstva. A to umožňuje zdrojovú stabilitu a zvyšovanie počtu obyvateľov. Práve to Rimania pochopili, práve to. Je snáď jasné, že je rozdiel medzi klímou na Blízkom východe, v oblasti Nílu, v severnej Afrike a Západnej Európe. Tá okrem toho poskytovala aj dostatok drevnej suroviny, aj minerály. To všetko sú zdroje, ktoré jednoducho Rimania potrebovali. A s Rímom na Západ postupovalo aj kresťanstvo, hlavne potom, čo sa stalo oficiálnym náboženstvom ríše. Po rozdelení Rímskej ríše na jej Západnú a Východnú časť sa postupne začal v Západnej, neskôr aj v Strednej Európe formovať nový štátny útvar, a to Franská ríša. Rozvoj tejto ríše bol s najväčšou pravdepodobnosťou možný na základe zdrojov, ktorých význam pochopili už Rimania , na základe kresťanstva, ktoré sa postupne sformovalo na tzv. historické kresťanstvo, teda ako prostriedok globalizácie na základe starozákonnej doktríny. Význam kresťanstva pochopili už Rimania, aj keď Rimanmi v procese chápania dôležitosti organických a neorganických zdrojov a šírenia kresťanstva chápeme určitú , obmedzenú čo do počtu a návykov riadenia, vrstvu znacharov. Ďalším faktom bolo to, že vo Franskej ríši sa sformoval ranný feudalizmus, ktorý nie celkom nahradil otrokársky systém starého Ríma. A otrokársky systém je skutočne vysoko „efektívny“ neľudský nástroj na koncentráciu zdrojov v rukách určitej skupiny vládnucej skupiny, ktorý sa v rôznych kultúrnych obaloch zachoval až dodnes. Prečo som to tak rozviedol? Práve preto, že štátny útvar Veľké Morava sa na svojej hranici stretol s jednou časťou Franskej ríše, a to Východofranskou ríšou. Tá v sebe niesla zdroje kumulované celé stáročia , niesla so sebou znalosti riadenia, určitú úroveň poľnohohospodárskej a remeselnej úrovne, bola už vo feudalizme, bola už pokresťančená a niesla v sebe práve tú starozákonnú doktrínu. Čiže s takto vyspelým susedom sa stretli naši predkovia. Samozrejme, zo začiatku, ale aj v čase existencie samotnej ríše existovalo vazalské postavenie „našich“ kniežat, ale tá snaha o suverenitu, ak to máme nazvať dnešnou terminológiou bola zjavná a je zdokladovaná. Prečo sa stále kniežatá vymykali spod Západnej kontroly? Odpoveď môžeme nájsť vo vyššie uvedenom , ale aj v obyčajnej snahe vládnucej „elity“sa nedeliť o moc s nikým iným. Je potrebné zdôrazniť, že v základoch Veľkej Moravy chýba starozákonná doktrína, plne absentuje systém otrokárstva, neskôr feudalizmu. Ak je niekto schopný vytvoriť štátny útvar, ktorý je schopný zdrojovo a vojensky odraziť útoky takého vyspelého suseda, musí mať koncepciu. Ak teda absentuje otrokársko-feudálna, tak nám v tej dobe ostáva už len védická staroslovanká koncepcia. Čiže musí tu byť riadiaca štruktúra, ktorá dosiahne takú úroveň, aby dokázala takto „skokovo“ konať. A práve to sa stalo fundamentálnym základom útvaru Veľká Morava, pretože sa to vysvetliť asi inak ani nedá. A tieto princípy sa nikam nestratili, pretože to nie je ani možné, ak vychádzame z faktu, že ak v určitej skupine osôb, nazvime to akokoľvek, kmeň alebo aj národ, pretrváva určitá kultúra, tak sa zapisuje do genetickej informácie. Tým dochádza k jej uplatneniu cez biopolia a je súčasťou noosféry. A práve to bolo aj príčinou toho, že sa k nám dostali Cyril a Metod. Knieža Rastislav najprv požiadal pápeža o „učiteľov“ viery, po odmietnutí sa obrátil na Byzanciu. Nesmieme zabudnúť, že jeho predchodca, Mojmír I. nebol kresťan! Rastislav chápal kresťanstvo. Ale či ho chápal ako učenie Krista s cieľom dosiahnutia spravodlivej spoločnosťi v plnom význame slovo tohto slova alebo ho chápal „historicky“, teda ako prostriedok na získanie elitárnej moci, to nevieme. Ale každopádne vedel, že pokresťančiť slovanské obyvateľstvo na západný spôsob nepôjde. Tá možnosť tu bola, veď franskí kňazi na území Veľkej Moravy pôsobili. A najskôr zlyhali. A Rastislav sa očividne rozhodol pre tzv. mäkký spôsob šírenia kresťanstva, cestou „kultúrnej“ spolupráce. Možno aj preto, že to skúšal násilne, ale odpor bol veľký, možno preto, že to násilím skúšať nechcel. A práve hlaholika poslúžila ako tá báza na postupné pokresťančovanie. Tento jav pochopila aj kurátorská skupina Západnej civilizácie, pretože uznala staroslovienčinu ako liturgický jazyk. A uznali to v tej slávnej obhajobe proti trojjazyčníkom práve v Benátkach, práve v tom meste, ktoré je tak spájané zo staroegyptskými znacharmi. Ak teda táto skupina kurátorov pristúpila na takúto dohodu, tak to nebolo z lásky k Slovanom, ale k jedinému možnému scenáru globalizácie cestou ich koncepcie. Je teda zjavné, že tá pôvodná „slovanská“ koncepcia kládla veľký odpor. A potvrdzuje to aj fakt, že pokresťančovanie postupovalo pomerne pomaly. Práve tu a na fakte únosu Metoda je vidieť chápanie dejov pri riadení spoločnosti. Pokiaľ najvyšší článok riadenia vedel odhadnúť proces riadenia, tak nižší“ nezasvätený“ článok reprezentovaný práve franskými biskupmi, ktorý uniesli tiež biskupa Metoda to nechápal. Inak by ho predsa neuniesli. A práve Metod spolu s písmom a práve celým tým spôsobom zachoval to nehmatateľné riadenie, ktoré máme z predkresťanskej doby. Nie je žiadnym tajomstvom, že v množstve zvykov a slov na Slovensku sa zachovali predkresťanské rituály, ktoré si osvojilo aj „naše“ kresťanstvo. Jedno z mnohých je pálenie Moreny, maľovanie kraslíc na Veľkú noc, ale aj pomerne bežné používanie slova Boha Perúna v jazyku hlavne východných Slovákov. Práve koncepcia základov Veľkej Moravy umožnila vznik aj Uhorska, aj Českého kráľovstva. U Českého kráľovstva je to viacmenej aj „logické“, keďže Čechy v čase panovania Svätopluka I. boli súčasťou Veľkej Moravy a obsahovali v sebe Moravu, čiže Moravské kniežatstvo. Svoju štátnosť Česi podľa svojej Ústavy odvodzujú od Českého kráľovstva a „i“ československej štátnosti. Jednoznačne svoju štátnosť odvodzujú od Českého kráľovstva ako prvého moderného národného štátu. Každopádne ide o politicky a kultúrne vyspelý štátny projekt, ktorý v mnohom zmenil tvár a charakter Európy a sveta. A hlavne, umožnil prežitie národa s jeho jazykom a kultúrou. A integráciou Moravy nadviazal na korene Veľkej Moravy. Iná situácia bola so Slovenskom. To po rozpade Veľkej Moravy pokračovalo vo forme Nitrianskeho kniežatstva. A tu sa dostávame k Uhorsku. Vpádom maďarských kmeňov do Karpatskej kotliny sa mení situácia v strednej Európe. Je potrebné si uvedomiť, že tu vpadli kmene do štátneho útvaru, čiže „nižšia“ forma spoločenského usporiadania do „vyššej“. Ako dôkaz vieme uviesť aj to, že kráľ Štefan I. z rodu Arpádovcov , zakladateľ Uhorského štátu , nazývaný aj Svätý Štefan alebo predkresťansky aj Vajk, sa stal až v roku 1000-1001 uhorským kráľom. Sídlo kráľovstva presťahoval z Nitry do Ostrihomu. Zhruba v roku 1006 ukončil zjednocovací proces Uhorska. Ak prihliadneme k týmto faktom, odvodzovanie štátnosti dnešného Maďarska od kráľa Štefana I. je tiež odôvodnené. Netreba však zabudnúť, že Nitrianske kniežatstvo stálo pri vzniku Uhorska, tvorilo jeho úplný základ, koniec koncov, Nitra bola hlavným sídlom uhorského kráľa pred jeho presťahovaním do Ostrihomu. Aj v neskoršom období, napríklad v čase panovania Ladislava V. nazývaného Pohrobok bol pánom Nitrianskeho kniežatstva Matúš Čák Trenčiansky, ak za Nitrianske kniežatstvo považujeme územie dnešného Slovenska. A tento fakt je nesporný. A to, že aj dnešná maďarská štátnosť na toto pamätá, je doložené takto:![609109fe8234f](serve/attachment&path=609109fe8234f) Ide o súčasný štátny znak Maďarskej republiky. Vpravo sú striedavé pruhy bielo-červenej farby ako znak podriadeniu sa koncepcie staroegyptským znacharom. To, že ich je viac znamená, že v Uhorsko pozostávalo z niekoľkých častí, etnicky rôznorodých. Hore je svätoštefanská kráľovská koruna a vľavo je symbol Nitrianskeho kniežatstva, teda biely kríž na červenom poli. Zelené trojvŕšie pribudlo v čase kráľovania Mateja I. Korvína. A trojvŕšie znamená Matru, Tatru, Fatru. Všetko sú to pohoria, ktoré patrili pod „jurisdikciu“ Veľkej Moravy. Ak teda vychádzame z všeobecne známej faktológie, ktorá je verejne dostupná a spojíme to do procesov, ktoré sú podrobnejšie vyššie rozpísané, potom môžeme urobiť niekoľko kľúčových záverov. Čechy, Morava, Sliezsko, Slovensko a Maďarsko , čiastočne aj Poľsko, sú de facto nástupnícke krajiny Veľkej Moravy, ak to posudzujeme z pôvodu obyvateľstva, osídlením územia týmto obyvateľstvom a prevládajúcou koncepciou riadenia. Pred Veľkou Moravou tu bola Samova ríša, ale prvým pomerne dobre dokumentovaným štátnym útvarom, ktorý položil základ nielen pre vznik Kráľovstva Českého a Uhorského , ale aj základ pre rozvoj iných štátnych slovanských útvarov. Dôkazom môže byť písmo. Ak uznáme, že hlavným písmom kresťanskej Veľkej Moravy bola hlaholika, tak cyrilika pochádza z nej. A Cyrilika je doteraz základom napríklad aj ruského jazyka. Preto považujem za nepravdivé, ak sa z pohľadu Vnútorného prediktora ZSSR posudzuje ČeskoSlovensko ako štát projektový a Maďarsko ako štát historický. Nie je to proste možné, ak vychádzame z historickej faktológie, a nielen z nej. Myslím, že ide skôr o problém ten, že zo strany Vnútorného prediktora ZSSR nedošlo k tak hlbokej analýze ako by bolo potrebné. Som však presvedčený, že nie účelovo. A ako to súvisí so súčasnosťou? Mnohí poznajú reč poľského maršála Pilsudského spred 2. svetovej vojny, kde sa začalo hovoriť o projekte Intermares, po slovensky Medzimorie. Ide o zemepisno-politický projekt, ktorý predpokladá vytvorenie zväzku štátov tiahnucich sa od Baltského mora až po Čierne more. Napríklad ruskí autori tento projekt nazývajú presnejšie, a to: „Poľsko od mora k moru“. Toto zodpovedá realite viac, a súčasne aj určuje, pre koho je projekt určený. A Poľsko, teda presnejšie povedané, jeho aristokratická „elita“ , ako vieme, vždy malo ambície stať sa hlavným slovanským štátom. Tým priamo konkuruje ruskej civilizácii. A faktológia minulosti to len potvrdzuje. Ale potvrdzuje aj to, že už v minulosti táto snaha končila pre Poľsko a jeho občanov vždy smutne a neraz aj tragicky. Prečo o tom píšem a aký to má vzťah s Veľkou Moravou. Obrovský. Skúsme teda uvažovať. Za základ Medzimoria slúži podľa ruských konceptuálov Rakúsko-Uhorsko. To v minulosti často menilo svoje hranice, ale v základe vyzeralo asi takto:![60925dad193bf](serve/attachment&path=60925dad193bf) A teraz sa na túto krajinu pozrime z výšky: ![60925dcb02627](serve/attachment&path=60925dcb02627) Toto sú mapy z roku 1914. A teraz sa pozrime na mapu Veľkej Moravy, ktorá je oficiálne udávaná:![60910ffa07907](serve/attachment&path=60910ffa07907) No a teraz si mapu Veľkej Moravy zobrazme z „vtáčej perspektívy“:![6091102cc0e1a](serve/attachment&path=6091102cc0e1a) Už pri letmom pohľade je vidieť, že Rakúsko-Uhorsko, ako hlavná stredoeurópska veľmoc je zhruba v hraniciach útvaru Veľká Morava, ktorý existoval skôr o 600 rokov! Rakúsko naviac obsahuje práve to dnešné Rakúsko, čo bolo územie, ktoré bolo súčasťou Rímskeho impéria, potom neskoršie Východofranskej ríše. A vzťah Východofranskej ríše a Veľkomoravskej ríše bol komplikovaný. V zásade ho môžeme hodnotiť slovami: Frankovia sa vždy snažili, aby Veľká Morava bola ich vazalom a Veľká Morava to opakovane odmietala. Aká to paralela aj v dnešných dňoch, stačí len zameniť slová a jednu stranu nazvať „úniou“ a druhú „V4“. Ak je teda projekt zamýšľaný ako projekt nástupníctva Rakúsko-Uhorska, tak bude zo zásady „problémový“ a v konečmom dôsledku neživotaschopný. Musí byť, tak ako ukázala historická skúsenosť Rakúskej monarchie. Ak totiž k veci pristupujete tak, že „dnešnú“ Veľkú Moravu chcete podriadiť časti bývalej Východofranskej ríše. Ide o nekompatibilné projekty, preto nemôžu mať rovnaký vektor cieľov. A ak to robíte v mene Poľska, ktoré časť svojej štátnosti odvodzuje od Veľkej Moravy napríklad prítomnosťou kráľovského Krakova v zostave Veľkej Moravy, tak je to ešte horšie. Dá sa povedať, že viac než zle. A to nehovorím o tom, že Poliaci sú tiež Slovania. Už na matričnej úrovni je tento projekt zlým projektom. Situácia by sa však zmenila, ak by projekt bol budovaný ako projekt odvíjajúci sa od Veľkomoravskej, nie Habsburskej, ríše. A to v zásade mení všetko. Bol by ozaj protipólom západnej časti Európy, tak ako je zamýšľané a nebol by namierený proti Rusku. Súčasne, ak sa pozrieme na nástupnícke štáty Veľkej Moravy a jej pôvodný charakter, ktorý v sebe neobsahuje „otrokárstvo“ v žiadnej zo svojich foriem, tak by bol výhodný pre celý pás krajín od Baltu po Čierne more. A to nehovoríme o tom, že pri správnej koncepcii by dosiahol ľudskú úroveň. Tento projekt som si vybral ilustračne z pohľadu globálnej politiky. Ale čo napríklad vnútorná a vonkajšia politika „nášho“ priestoru. Práve v matrično-egregoriálnej úrovni Veľkej Moravy môžeme hľadať opakovaný „neúspech“ zavádzania rôznych noriem, politických, kultúrnych a ekonomicko-hopodárskych pravidiel Západu. A ako podotýkajú rôzny „reformátori“, stále sa to nedarí, pretože zrejme nie sme schopní pracovať na tak vysokej úrovni ako Západ, že tu máme demokraciu „karpatského typu“. To však nie je o našej menejcennosti, to je o našej rovnocennosti, ale inej, nám vlastnej. Nie sme schopní pracovať na Západnej vlnovej dĺžke, tak ako nie sú schopní pracovať Japonci na tejto vlnovej dĺžke, hoci sa tam Západ snažil s kresťanstvom preniknúť celé stáročia a skončilo to obdobím Meidži, odmietnutím západnej kultúry. A aj teraz Japonsko odoláva, pretože je iné. A môžeme ho nazvať menejcenným alebo primitívnym? To určite nie. Takisto neobstojí myšlienka, že ide o „slovanskú špecifitu a menejcennosť“. Najlepším dôkazom proti tomuto tvrdeniu sú Maďari. Tí nie sú Slovania, ale ich vzťah najmä s cisárskym Rakúskom bol po celú dobu až veľmi často napätý a veľmi často vojnový. Aj dnešný vzťah „orbánovského“ Maďarska so Západom nie je práve ideálny... Na záver by som to chcel zhrnúť do roviny, že máme byť načo hrdí. Tá kultúra v nás, ktorí si to pripustíme, žije ďalej. Práve to je vysvetlením, o čom bola celá táto úvaha, že môžeme objasniť mnohé z toho, čo sa deje okolo nás. Poskytuje nám množstvo vysvetlení, ktoré sa dotýkajú aj nášho osobného života, z ktorého sme nie raz frustrovaní. A možno táto úvaha bude aj návodom ako zlepšiť svoj vnútorný život a neupadať do zlých a škodlivých myšlienok.
Upravené 5. 5. 2021 o 10:57

Díky za super článek. Výborně vysvětluje naší konceptuální odlišnosti od západní biblické civilizace.


Díky za super článek. Výborně vysvětluje naší konceptuální odlišnosti od západní biblické civilizace.

Ak teda vychádzame z všeobecne známej faktológie, ktorá je verejne dostupná a spojíme to do procesov, ktoré sú podrobnejšie vyššie rozpísané, potom môžeme urobiť niekoľko kľúčových záverov.
Čechy, Morava, Sliezsko, Slovensko a Maďarsko , čiastočne aj Poľsko, sú de facto nástupnícke krajiny Veľkej Moravy, ak to posudzujeme z pôvodu obyvateľstva, osídlením územia týmto obyvateľstvom a prevládajúcou koncepciou riadenia.


Velmi dobrý a kvalitní celý příspěvek. I jiní analytici ozvučují v poslední době Velkou Moravu (Panarin, Pjakin se také zmínil), jako vhodný základ pro mezimoří a již delší dobu se to dříve řešilo na leva-net.


Zajímavá novinka, že Čechy a Slovensko nejsou oproti a Maďarsku až zas tak projektovým státem, když se jde hlouběji do minulosti. Je pravda, že po třicetileté válce jsme přišli o vládu ve vlastní zemi a až za tři století byl za pomoci z vnějšku zkonstruován moderní stát dnešního typu. Jenže když se jde do hloubky, tak byl vybudován na původních základech. Před třicetiletou válkou máme dlouhé zkušenosti s vlastním "národně-organizačním-útvarem" s českým královstvím a máme to zapsané v genech, jak uvádí @mdok1. V tom království lze najít nějaké předchůdce mechanismů fungování moderního státu ( míním hlavně období tkz. "černé madony" ) - řemesla a trhy kvetly.

[quote="pid:14442, uid:448"]Ak teda vychádzame z všeobecne známej faktológie, ktorá je verejne dostupná a spojíme to do procesov, ktoré sú podrobnejšie vyššie rozpísané, potom môžeme urobiť niekoľko kľúčových záverov. Čechy, Morava, Sliezsko, Slovensko a Maďarsko , čiastočne aj Poľsko, sú de facto nástupnícke krajiny Veľkej Moravy, ak to posudzujeme z pôvodu obyvateľstva, osídlením územia týmto obyvateľstvom a prevládajúcou koncepciou riadenia.[/quote] Velmi dobrý a kvalitní celý příspěvek. I jiní analytici ozvučují v poslední době Velkou Moravu (Panarin, Pjakin se také zmínil), jako vhodný základ pro mezimoří a již delší dobu se to dříve řešilo na leva-net. Zajímavá novinka, že Čechy a Slovensko nejsou oproti a Maďarsku až zas tak projektovým státem, když se jde hlouběji do minulosti. Je pravda, že po třicetileté válce jsme přišli o vládu ve vlastní zemi a až za tři století byl za pomoci z vnějšku zkonstruován moderní stát dnešního typu. Jenže když se jde do hloubky, tak byl vybudován na původních základech. Před třicetiletou válkou máme dlouhé zkušenosti s vlastním "národně-organizačním-útvarem" s českým královstvím a máme to zapsané v genech, jak uvádí @mdok1. V tom království lze najít nějaké předchůdce mechanismů fungování moderního státu ( míním hlavně období tkz. "černé madony" ) - řemesla a trhy kvetly.
Upravené 5. 5. 2021 o 22:15

Preto považujem za nepravdivé, ak sa z pohľadu Vnútorného prediktora ZSSR posudzuje ČeskoSlovensko ako štát projektový a Maďarsko ako štát historický.


s touto formulaciou som sa stretol len u Pjakina, nie VP.


Maďari. Tí nie sú Slovania


https://madari.sk/magazin/historiasucasnost/geneticka-mapa-europy


madari su skoro taki slovania ako my, min. geneticky ale aj kulturologicky ak neratame ich umelo vytvoreny jazyk a pred osmanmi to muselo vyzerat celkom inak ako dnes.


za clanok davam palec hore, slusny konceptualny rozbor.


[quote="pid:14442, uid:448"]Preto považujem za nepravdivé, ak sa z pohľadu Vnútorného prediktora ZSSR posudzuje ČeskoSlovensko ako štát projektový a Maďarsko ako štát historický.[/quote] s touto formulaciou som sa stretol len u Pjakina, nie VP. [quote="pid:14442, uid:448"]Maďari. Tí nie sú Slovania[/quote] https://madari.sk/magazin/historiasucasnost/geneticka-mapa-europy madari su skoro taki slovania ako my, min. geneticky ale aj kulturologicky ak neratame ich umelo vytvoreny jazyk a pred osmanmi to muselo vyzerat celkom inak ako dnes. za clanok davam palec hore, slusny konceptualny rozbor.

Pre Atom:


Práve to som sa snažil dokázať, že nie je až tak dôležité, že od tridsaťročnej vojny prišlo České kráľovstvo o významnú časť suverenity na Svätej ríši rímskej, pretože česká štátnosť má korene práve vo Veľkej Morave. A 300 rokov z pohľadu koncepčných vecí nie je až tak veľa ako sa na prvý pohľad zdá. Aj tie turbulencie v ČR, ktoré sa teraz vytvorili, pretože "česká elita" nie je ani náhodou verná Českej republike, tak celý ten systém vazalstva sa zrúti aj v Čechách. Tie Vrbětice s tým súvisia. Proste plán je jedna vec, ale výsledok bude iný, pretože musí. Tie Vrbětice sú priamym útokom na českú štátnosť, ktorá je však staršia, pevnejšia a je objemnejšia, a pracuje na matričnej úrovni. Problém s Vrběticami je vážny projektový manéver, ale státnosť je výrazne silnejšia.


Pre Atom: Práve to som sa snažil dokázať, že nie je až tak dôležité, že od tridsaťročnej vojny prišlo České kráľovstvo o významnú časť suverenity na Svätej ríši rímskej, pretože česká štátnosť má korene práve vo Veľkej Morave. A 300 rokov z pohľadu koncepčných vecí nie je až tak veľa ako sa na prvý pohľad zdá. Aj tie turbulencie v ČR, ktoré sa teraz vytvorili, pretože "česká elita" nie je ani náhodou verná Českej republike, tak celý ten systém vazalstva sa zrúti aj v Čechách. Tie Vrbětice s tým súvisia. Proste plán je jedna vec, ale výsledok bude iný, pretože musí. Tie Vrbětice sú priamym útokom na českú štátnosť, ktorá je však staršia, pevnejšia a je objemnejšia, a pracuje na matričnej úrovni. Problém s Vrběticami je vážny projektový manéver, ale státnosť je výrazne silnejšia.
Upravené pred 2 dňami o 12:56

Pre Celovek:


Viem o názore Piakina na ČeskoSlovensko, veď sa tým ani netají, a dokonca je to publikované aj v jeho knihe O svete krivých zrkadiel, podľa tej starej sovietskej sfilmovanej rozprávky( Kráľovstvo krivých zrkadiel). A práve na neho som narážal, pretože mám pocit, že sa nevie odpútať od nejakej tej skrytej averzie na ČeskoSlovensko. Maďarsko je t. č. dosť naklonené Rusku, ale len v mantineloch určených GP, pretože Maďarsko je ich štát, tak ako Rakúsko. Mne ide o to, že ak projekt Medzimorie, tak na základoch Veľkej Moravy, nie R-U monarchie. A to je zásadný rozdiel. A tam si Piakin dosť protirečí. Myslím si, že VP ZSSR, ale hlavne Piakin si dostatočne neosvojili dejinný základ ČeskoSlovenska. Mám pocit, že Piakin sa svojou podstatou považuje za VP ZSSR, a tí, na druhej strane lana sa považujú za VP ZSSR termínovo..Tak preto som písal všeobecne VP ZSSR, myslel som však konkrétne Piakina.


Pre Celovek: Viem o názore Piakina na ČeskoSlovensko, veď sa tým ani netají, a dokonca je to publikované aj v jeho knihe O svete krivých zrkadiel, podľa tej starej sovietskej sfilmovanej rozprávky( Kráľovstvo krivých zrkadiel). A práve na neho som narážal, pretože mám pocit, že sa nevie odpútať od nejakej tej skrytej averzie na ČeskoSlovensko. Maďarsko je t. č. dosť naklonené Rusku, ale len v mantineloch určených GP, pretože Maďarsko je ich štát, tak ako Rakúsko. Mne ide o to, že ak projekt Medzimorie, tak na základoch Veľkej Moravy, nie R-U monarchie. A to je zásadný rozdiel. A tam si Piakin dosť protirečí. Myslím si, že VP ZSSR, ale hlavne Piakin si dostatočne neosvojili dejinný základ ČeskoSlovenska. Mám pocit, že Piakin sa svojou podstatou považuje za VP ZSSR, a tí, na druhej strane lana sa považujú za VP ZSSR termínovo..Tak preto som písal všeobecne VP ZSSR, myslel som však konkrétne Piakina.

Zdravia všetkým.
Mal by som dotaz.
Vie niekto vyložiť význam erbu či vlajky?
Konkrétne tejto vlajky:
609d0c88c863d
Tiež tohto webu: 609d0cabf39bb
No ak to sem nepatrí tak príspevok vymažem.
S pozdravom Peter.


Zdravia všetkým. Mal by som dotaz. Vie niekto vyložiť význam erbu či vlajky? Konkrétne tejto vlajky: ![609d0c88c863d](serve/attachment&path=609d0c88c863d) Tiež tohto webu: ![609d0cabf39bb](serve/attachment&path=609d0cabf39bb) No ak to sem nepatrí tak príspevok vymažem. S pozdravom Peter.

že od tridsaťročnej vojny prišlo České kráľovstvo o významnú časť suverenity na Svätej ríši rímskej

Nejsem velkým znalcem detailů, možná nebudu v úplně přesný, ale pokud půjdeme ještě hlouběji, už za vlády Přemyslovců, po vzniku Českého království, došlo k pokusům globálního řízení převzít u nás řízení, podrobit nás západní biblické koncepci (to dokládá vlajka Českého království - bílý a rudý pruh). Alternativně mohl být vznik českého království dokonce přímo řízen/organizován GP. Ilustruje to legenda o sv. Václavovi (přijal křesťanství - západní koncepci, mučedník, úmysl podřídit se - odtud jeho historická podpora církví a prozápadními přívrženci v průběhu staletí) vs. Boleslav I. ("bratrovrah", pohan, posiloval suverenitu - skutečný zakladatel české státnosti). Obdobu najdeme v Polsku - sv. Vojtěch (Slavníkovec z Čech) zemřel jako mučedník, šiřitel křesťanství - jeho oběť a kanonizace posloužili Boleslavu Chrabrému (také okolo roku 1000) jako základ ranného PL státu s novou koncepcí dle plánů GP. Mimochodem, původní PL vlajka byla také rudá s orlicí, jako v Čechách státní znak až doposud (lev v rudém poli). Jako původní vlajka Českého království je uváděna stejná jakou má dnes PL. Křesťanství (biblická koncepce) se šířilo od nás do PL (ze západu na východ), vlajka symbolizovala naší prvotní podřízenost GP a naši roli šířit biblickou koncepci mezi Slovany. Po našem "selhání" (v plánech GP), převzalo tuto roli následně PL (i s naší původní vlajkou) a šíří ji dodnes. Původní polská vlajka:
609e0d8dd0823
Původní česká a následně polská vlajka:
609e0ddf1b421


Během vlády Přemyslovců docházelo k oslabování nebo naopak k posilování suverenity v "závislosti na osobnosti/síle panovníka" - a v reálu také na tom co původní, tradiční společnost akceptovala. Projekt nebyl zcela úspěšný, původní "velkomoravský" koncept se nepodařilo zcela vytlačit a někteří panovníci se dokonce přiklonili na jeho stranu (pracovali proti GP, zvyšovali vlastní suverenitu). Proto byli Přemyslovci (nejen oni - v okolních slovanských zemích přibližně ve stejné době probíhal stejný proces, např. v Rusku Rurikovci nebo v Polsku Piastovci) nakonec nahrazeni. U nás nastupují Lucemburci (v PL Jagelonci). Ani jim se nepodařilo národ převychovat a silný tlak vyvolal Husitskou revoluci. Ve verzi chápání národa šlo o částečný návrat k původní koncepci Velké Moravy s prvky křesťanství - spravedlivé křesťanství, království boží na zemi). Dokladem je husitská vlajka - rudá (návaznost na Velkou Moravu - tradiční uspořádání společnosti) + zlatý kalich (přijetí spravedlivého křesťanství jako řídící koncepce).
609e00d2ef417
Odtud je logická aplikace, využití husitské symboliky v lidovém, socialistickém ČSSR a v podstatě vždy, když dojde k posílení suverenity a tradičních slovanských hodnot.
V návaznosti na VVPj. Záleží na tom do jaké hloubky se díváme a od jaké státnosti a koncepce se dané vládnutí odvozuje. To aktuální (v ČR i SR) se k Velké Moravě určitě moc nehlásí a je ovládané z venčí a domácími loutkami. Dokonce ani v ČSSR se význam a rozsah Velké Moravy moc nezdůrazňoval, spíše se odkazovalo na České království a Přemyslovce, jako zakladatele "moderního" státu. Národ se ale svých tradičních slovanských hodnot nikdy zcela nevzdal (proto nás GP odstranil z pozice misie), takže nárok na to odkazovat se k Velké Moravě neztratil.
Nová vlajka by měla být rudá se žlutými/zlatými symboly jednotlivých členských národů.


[quote="pid:15577, uid:448"]že od tridsaťročnej vojny prišlo České kráľovstvo o významnú časť suverenity na Svätej ríši rímskej[/quote] Nejsem velkým znalcem detailů, možná nebudu v úplně přesný, ale pokud půjdeme ještě hlouběji, už za vlády Přemyslovců, po vzniku Českého království, došlo k pokusům globálního řízení převzít u nás řízení, podrobit nás západní biblické koncepci (to dokládá vlajka Českého království - bílý a rudý pruh). Alternativně mohl být vznik českého království dokonce přímo řízen/organizován GP. Ilustruje to legenda o sv. Václavovi (přijal křesťanství - západní koncepci, mučedník, úmysl podřídit se - odtud jeho historická podpora církví a prozápadními přívrženci v průběhu staletí) vs. Boleslav I. ("bratrovrah", pohan, posiloval suverenitu - skutečný zakladatel české státnosti). Obdobu najdeme v Polsku - sv. Vojtěch (Slavníkovec z Čech) zemřel jako mučedník, šiřitel křesťanství - jeho oběť a kanonizace posloužili Boleslavu Chrabrému (také okolo roku 1000) jako základ ranného PL státu s novou koncepcí dle plánů GP. Mimochodem, původní PL vlajka byla také rudá s orlicí, jako v Čechách státní znak až doposud (lev v rudém poli). Jako původní vlajka Českého království je uváděna stejná jakou má dnes PL. Křesťanství (biblická koncepce) se šířilo od nás do PL (ze západu na východ), vlajka symbolizovala naší prvotní podřízenost GP a naši roli šířit biblickou koncepci mezi Slovany. Po našem "selhání" (v plánech GP), převzalo tuto roli následně PL (i s naší původní vlajkou) a šíří ji dodnes. Původní polská vlajka: ![609e0d8dd0823](serve/attachment&path=609e0d8dd0823) Původní česká a následně polská vlajka: ![609e0ddf1b421](serve/attachment&path=609e0ddf1b421) Během vlády Přemyslovců docházelo k oslabování nebo naopak k posilování suverenity v "závislosti na osobnosti/síle panovníka" - a v reálu také na tom co původní, tradiční společnost akceptovala. Projekt nebyl zcela úspěšný, původní "velkomoravský" koncept se nepodařilo zcela vytlačit a někteří panovníci se dokonce přiklonili na jeho stranu (pracovali proti GP, zvyšovali vlastní suverenitu). Proto byli Přemyslovci (nejen oni - v okolních slovanských zemích přibližně ve stejné době probíhal stejný proces, např. v Rusku Rurikovci nebo v Polsku Piastovci) nakonec nahrazeni. U nás nastupují Lucemburci (v PL Jagelonci). Ani jim se nepodařilo národ převychovat a silný tlak vyvolal Husitskou revoluci. Ve verzi chápání národa šlo o částečný návrat k původní koncepci Velké Moravy s prvky křesťanství - spravedlivé křesťanství, království boží na zemi). Dokladem je husitská vlajka - rudá (návaznost na Velkou Moravu - tradiční uspořádání společnosti) + zlatý kalich (přijetí spravedlivého křesťanství jako řídící koncepce). ![609e00d2ef417](serve/attachment&path=609e00d2ef417) Odtud je logická aplikace, využití husitské symboliky v lidovém, socialistickém ČSSR a v podstatě vždy, když dojde k posílení suverenity a tradičních slovanských hodnot. V návaznosti na VVPj. Záleží na tom do jaké hloubky se díváme a od jaké státnosti a koncepce se dané vládnutí odvozuje. To aktuální (v ČR i SR) se k Velké Moravě určitě moc nehlásí a je ovládané z venčí a domácími loutkami. Dokonce ani v ČSSR se význam a rozsah Velké Moravy moc nezdůrazňoval, spíše se odkazovalo na České království a Přemyslovce, jako zakladatele "moderního" státu. Národ se ale svých tradičních slovanských hodnot nikdy zcela nevzdal (proto nás GP odstranil z pozice misie), takže nárok na to odkazovat se k Velké Moravě neztratil. Nová vlajka by měla být rudá se žlutými/zlatými symboly jednotlivých členských národů.

Peter Peto:


Ide o vlajku a erb označujúci jeden a ten istý subjekt, sú tam rovnaké farby. Zloženie týchto farieb z globálneho pohľadu určuje príslušnosť k euroázijskému krídlu GP so sídlom v Zurichu a vyjadrovanom cestou Svätej Stolice. Teda, štáty, ktoré disponujú týmito vlajkami sú priamo podriadené riadiacemu vplyvu Vatikánu. Svedčí o tom aj ten trojkvet, čo je zrejme Svätá trojica. To platí pre štáty. Pre obce a mestá ide o niečo iné, aj keď určitá paralela, hlavne historická v zmysle orientácie na kresťanstvo tam jednoznačne je prítomná.


Peter Peto: Ide o vlajku a erb označujúci jeden a ten istý subjekt, sú tam rovnaké farby. Zloženie týchto farieb z globálneho pohľadu určuje príslušnosť k euroázijskému krídlu GP so sídlom v Zurichu a vyjadrovanom cestou Svätej Stolice. Teda, štáty, ktoré disponujú týmito vlajkami sú priamo podriadené riadiacemu vplyvu Vatikánu. Svedčí o tom aj ten trojkvet, čo je zrejme Svätá trojica. To platí pre štáty. Pre obce a mestá ide o niečo iné, aj keď určitá paralela, hlavne historická v zmysle orientácie na kresťanstvo tam jednoznačne je prítomná.

Pre Buran:


veľmi dobrý príspevok, hlavne tá husitská vlajka. Tá jednoznačne nadväzuje na Veľkú Moravu a odpútava sa od Svätej ríše rímskej. Aj tu je ten dôkaz o sile českej štátnosti a kde má korene. Přemyslovci nadviazali na Veľkú Moravu a z historických dokumentov vyplýva, že chceli viesť nezávislú politiku, hoci akceptovali Vatikán. Na druhej strane, veľa ich krokov bolo namierených proti Vatikánu. A práve Přemyslovci svojou činnosťou umožnili husitské hnutie.


Pre Buran: veľmi dobrý príspevok, hlavne tá husitská vlajka. Tá jednoznačne nadväzuje na Veľkú Moravu a odpútava sa od Svätej ríše rímskej. Aj tu je ten dôkaz o sile českej štátnosti a kde má korene. Přemyslovci nadviazali na Veľkú Moravu a z historických dokumentov vyplýva, že chceli viesť nezávislú politiku, hoci akceptovali Vatikán. Na druhej strane, veľa ich krokov bolo namierených proti Vatikánu. A práve Přemyslovci svojou činnosťou umožnili husitské hnutie.

Zdravia ti mdok1.
Mal som byť presný ide o mestskú vlajku a erb. Či a nakoľko pôvodný to sa dnes už nevie. Dejiny mesta nie sú jasné isté zmienky sú z rokov 1404. Dám sem odkaz na stránku kde je o tom trošku viac no aj tak sú to nepresné informácie.
http://www.zshrnciarstrop.edu.sk/historiamesta.html
https://www.hrady-zamky.sk/stropkov/
Som len zvedavý. Tiež ma zaujalo že vlajka nemá klasický tvar obdĺžnika.
S pozdravom Peter.


Zdravia ti mdok1. Mal som byť presný ide o mestskú vlajku a erb. Či a nakoľko pôvodný to sa dnes už nevie. Dejiny mesta nie sú jasné isté zmienky sú z rokov 1404. Dám sem odkaz na stránku kde je o tom trošku viac no aj tak sú to nepresné informácie. http://www.zshrnciarstrop.edu.sk/historiamesta.html https://www.hrady-zamky.sk/stropkov/ Som len zvedavý. Tiež ma zaujalo že vlajka nemá klasický tvar obdĺžnika. S pozdravom Peter.

A ešte k Přemyslovcom. Je možné predpokladať, že išlo rod, ktorý už v čase Veľkej Moravy patril k vtedajšej elite. Ako jeden z viacerých. Svojou šikovnosťou a odvahou sa im podarilo získať pod svoju kontrolu západnú časť bývalej ríše a urobiť z nej kráľovstvo. Čiže odkazovaním sa na Přemyslovcov sa odkazuje nepriamo aj na Veľkú Moravu. Netreba zabudnúť , že Přemyslovci boli asi poslednými českými kráľmi českého pôvodu z koreňmi na V. Morave. A to je veľmi veľmi závažná vec, pretože pracovali v rámci národnej matrice, pretože boli Čechmi po krvi. A možno to bol dôvod, aby vymrelismile Možno sa tu na fóre nájde niekto kto sa zaoberá práve Přemyslovcami. Tí znamenajú pre Čechov, alebo aspoň by mali , podľa môjho názoru, práve to najcennejšie. Myslím, že ešte viac než Karel IV. alebo Habsburgovci. Veď oni pretavili štátnosť v štát a zase nie hocijaký štát.


A ešte k Přemyslovcom. Je možné predpokladať, že išlo rod, ktorý už v čase Veľkej Moravy patril k vtedajšej elite. Ako jeden z viacerých. Svojou šikovnosťou a odvahou sa im podarilo získať pod svoju kontrolu západnú časť bývalej ríše a urobiť z nej kráľovstvo. Čiže odkazovaním sa na Přemyslovcov sa odkazuje nepriamo aj na Veľkú Moravu. Netreba zabudnúť , že Přemyslovci boli asi poslednými českými kráľmi českého pôvodu z koreňmi na V. Morave. A to je veľmi veľmi závažná vec, pretože pracovali v rámci národnej matrice, pretože boli Čechmi po krvi. A možno to bol dôvod, aby vymreli:) Možno sa tu na fóre nájde niekto kto sa zaoberá práve Přemyslovcami. Tí znamenajú pre Čechov, alebo aspoň by mali , podľa môjho názoru, práve to najcennejšie. Myslím, že ešte viac než Karel IV. alebo Habsburgovci. Veď oni pretavili štátnosť v štát a zase nie hocijaký štát.

Peter Peťo:


Takže ide o Stropkov. Ide o mesto, ktoré považujem sa svoje rodné mesto, aj keď ním nie je. Býval som tam. A je to mesto môjho srdca.


No práve pre Stropkov mi to sedí. Tie tri kvety s troma kvetnými lístkami( Svätá trojica). V kvete päťcípa hviezda, čo môže napodobňovať pentagram, ktorý je hlavne pohanským symbolom označujúcim spojenie muža a ženy. Dva trojuholníky zasunuté do seba cez svoje vrcholy. Stropkov sa môže pochváliť pôvodným stredovekým kostolom, doslova unikátom. A čím bol charakteristický stredovek? Práve veľmi silným náboženským cítením. Euroázijské centrum vo Vatikáne už bolo totiž sformované. Čiže, pre Stropkov to sedí, ako pre staré stredoveké mesto. Stačí pohľad na kostol a je vidieť pomocné oporné múry. Takéto niečo je vidieť na Levočskom dome v Košiciach, ktorý je najstarším domom v Košiciach!! A výzdoba kostola? Okázalá, stredoveká. Takéto niečo si mohlo dovoliť ozaj významné a bohaté mesto. Čiže vlajka a erb mesta sedia, jednoznačne.


Peter Peťo: Takže ide o Stropkov. Ide o mesto, ktoré považujem sa svoje rodné mesto, aj keď ním nie je. Býval som tam. A je to mesto môjho srdca. No práve pre Stropkov mi to sedí. Tie tri kvety s troma kvetnými lístkami( Svätá trojica). V kvete päťcípa hviezda, čo môže napodobňovať pentagram, ktorý je hlavne pohanským symbolom označujúcim spojenie muža a ženy. Dva trojuholníky zasunuté do seba cez svoje vrcholy. Stropkov sa môže pochváliť pôvodným stredovekým kostolom, doslova unikátom. A čím bol charakteristický stredovek? Práve veľmi silným náboženským cítením. Euroázijské centrum vo Vatikáne už bolo totiž sformované. Čiže, pre Stropkov to sedí, ako pre staré stredoveké mesto. Stačí pohľad na kostol a je vidieť pomocné oporné múry. Takéto niečo je vidieť na Levočskom dome v Košiciach, ktorý je najstarším domom v Košiciach!! A výzdoba kostola? Okázalá, stredoveká. Takéto niečo si mohlo dovoliť ozaj významné a bohaté mesto. Čiže vlajka a erb mesta sedia, jednoznačne.
12
1.66k
23
8
Živá ukážka
Zadajte minimálne 10 znak(y/ov)
UPOZORNENIE: Spomenuli ste používateľov %MENTIONS%, no oni túto správu nevidia a nedostanú oznámenie
Ukladá sa…
Uložené
S vybrat(ou/ými) položk(ou/ami) Zrušiť výber príspevkov Zobraziť vybraté príspevky
Všetky príspevky v tejto téme budú odstránen(é/ý)
Čakajúci koncept… Kliknutím sa vrátite k úpravám
Zahodiť koncept