Čo si o tom myslíte?
Zvýšia sa mzdy na upokojenie davu?

https://www.investicne.sk/2021/10/14/inflacia-rast-miezd/

Reálne mzdy vo väčšine vyspelých krajín za posledných dvadsať rokov rástli pomalšie ako produktivita práce. Vzhľadom na rastúcu infláciu prijali vlády prerozdelenie bohatstva a príjmov za svoju najvyššiu prioritu.

Zmena prerozdeľovania príjmov je aktuálne témou vo viacerých krajinách. Niektorí svetoví politici ju označili za prioritu číslo jedna. Vyjadril sa tak nový japonský premiér Fumio Kishida, predseda britskej vlády Boris Johnson, či kandidátka na prezidentku Francúzska Anne Hidalgová.

Výzvy na prerozdelenie bohatstva nie sú prekvapujúce. Po každej hospodárskej kríze rozdiely spravidla platy rastú. Vlády musia nájsť spôsob, ako to urobiť. Najviac pravdepodobným scenárom je zvýšenie daní pre najbohatších.

Reálne mzdy vo väčšine vyspelých krajín za posledných dvadsať rokov rástli pomalšie ako produktivita práce. Vzhľadom na rastúcu infláciu prijali vlády prerozdelenie bohatstva a príjmov za svoju najvyššiu prioritu.

Zmena prerozdeľovania príjmov je aktuálne témou vo viacerých krajinách. Niektorí svetoví politici ju označili za prioritu číslo jedna. Vyjadril sa tak nový japonský premiér Fumio Kishida, predseda britskej vlády Boris Johnson, či kandidátka na prezidentku Francúzska Anne Hidalgová.

Výzvy na prerozdelenie bohatstva nie sú prekvapujúce. Po každej hospodárskej kríze rozdiely spravidla platy rastú. Vlády musia nájsť spôsob, ako to urobiť. Najviac pravdepodobným scenárom je zvýšenie daní pre najbohatších.

V posledných dvoch desaťročiach rast zaostával reálnych miezd za rastom produktivity práce takmer vo všetkých vyspelých krajinách. Podľa databázy Európskej komisie – AMECO, bol nárast produktivity v rokoch 2000 až 2016 v Európskej únii až štyrikrát vyšší ako rast reálnych miezd.

Medzi členskými krajinami sú veľké rozdiely. Rast produktivity v tomto období trojnásobne predbehol rast miezd v Nemecku a Chorvátsku a dvojnásobne v Poľsku a Rakúsku. V Maďarsku, Rumunsku a Grécku sa reálne ohodnotenie dokonca znížilo, pričom skutočná produktivita práce narástla. Teraz nadišiel čas tieto nerovnosti zrovnať.

Reálne mzdy vo väčšine vyspelých krajín za posledných dvadsať rokov rástli pomalšie ako produktivita práce. Vzhľadom na rastúcu infláciu prijali vlády prerozdelenie bohatstva a príjmov za svoju najvyššiu prioritu.

Zmena prerozdeľovania príjmov je aktuálne témou vo viacerých krajinách. Niektorí svetoví politici ju označili za prioritu číslo jedna. Vyjadril sa tak nový japonský premiér Fumio Kishida, predseda britskej vlády Boris Johnson, či kandidátka na prezidentku Francúzska Anne Hidalgová.

Výzvy na prerozdelenie bohatstva nie sú prekvapujúce. Po každej hospodárskej kríze rozdiely spravidla platy rastú. Vlády musia nájsť spôsob, ako to urobiť. Najviac pravdepodobným scenárom je zvýšenie daní pre najbohatších.

V posledných dvoch desaťročiach rast zaostával reálnych miezd za rastom produktivity práce takmer vo všetkých vyspelých krajinách. Podľa databázy Európskej komisie – AMECO, bol nárast produktivity v rokoch 2000 až 2016 v Európskej únii až štyrikrát vyšší ako rast reálnych miezd.

Medzi členskými krajinami sú veľké rozdiely. Rast produktivity v tomto období trojnásobne predbehol rast miezd v Nemecku a Chorvátsku a dvojnásobne v Poľsku a Rakúsku. V Maďarsku, Rumunsku a Grécku sa reálne ohodnotenie dokonca znížilo, pričom skutočná produktivita práce narástla. Teraz nadišiel čas tieto nerovnosti zrovnať.

Nachádzame sa preto v jedinečnom období histórie. Hlavný ekonóm Saxo Bank Steen Jakobsen definoval toto nové obdobie takto:

„Sme v raných fázach kultúrnej vojny medzi mladými a starými, štátnym a súkromným vlastníctvom, právom na súkromie a sociálnymi sieťami, slobodou slova a diktovanou politickou korektnosťou. Rovnako tak stoja proti sebe vzdelaní a nevzdelaní, vlastníci nehnuteľností a podnájomníci, rentieri a zamestnanci.“

Prerozdelenie bohatstva bude podľa Saxo Bank v nasledujúcich rokoch hlavným ekonomickým trendom. Je tu riziko, že inflácia sa bude znižovať pomalšie, než centrálne banky očakávajú. To môže spustiť proces spravodlivejšieho rozdeľovania bohatstva a rast platov.

Nie je však isté, či rastúce mzdy budú stačiť na prekonanie inflácie, napríklad v Spojenom kráľovstve to zatiaľ neplatí. Ak sa vládam, ale ani zamestnávateľom tieto problémy nepodarí vyriešiť, dá sa čakať, že protesty v štýle Hnutia žltých viest z roku 2018 znova ožijú a v nejakej podobe sa prejavia po celej Európe. Spoločenská zmluva je už porušená. Vysoká inflácia rozhnevá ľudí, v prvom rade tých, ktorí žijú v nedostatku.

Prerozdelenie bohatstva bude preto predmetom intenzívnej verejnej diskusie, a to aj v krajinách, kde je vysoká nezamestnanosť a nerovnováha síl tu rastu miezd nepraje.